Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

epištola -y -tol ž.

1. bibl. list apoštola veriacim; cirk. časť z neho čítaná pri bohoslužbe

2. lit. básnický list;

epištolárny príd.: e. štýl

epištola -ly -tol ž. ⟨gr.⟩ 1. bibl. ▶ (v protestantských cirkvách) novozákonný spis vo forme listu zaoberajúci sa výkladom náboženských otázok a určený širšiemu okruhu čitateľov: medzi dvadsaťjeden novozákonnými tzv. apoštolskými listami je trinásť epištol
2. cirk. ▶ (v rímskokatolíckej liturgii pred II. vatikánskym koncilom) úryvok z apoštolského listu čítaný pri omši: epištolu pri pontifikálnej omši čítal subdiakon
3. lit. ▶ prozaický al. básnický text adresovaný známej al. fiktívnej osobe, básnický list: básnická e.; epištoly o láske; e. spisovateľovi

epištola -y ž. ‹g›

1. cirk. list apoštola veriacim; úryvok z neho čítaný pri bohoslužbe

2. lit. básnický list adresovaný známej al. fiktívnej osobe;

epištolový príd.: cirk. e-á strana oltára kde kňaz číta epištolu

epištola, -y, -tol ž.

1. cirk. povzbudivý list, najmä apoštolov veriacim;

2. liturg. výňatok z listov apoštolov v Písme; časť katolíckej bohoslužby, pri ktorej sa čítajú výňatky z Písma;

3. štyl. básnický list;

epištolový príd.;

epištolárny príd.: e-a literatúra listová;

epištolický i epištolský príd. zastar.: e. text

(jedna) epištola; (bez) epištoly; (k) epištole; (vidím) epištolu; (ó) epištola!; (o) epištole; (s) epištolou;

(štyri) epištoly; (bez) epištol; (k) epištolám; (vidím) epištoly; (ó) epištoly!; (o) epištolách; (s) epištolami;