Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma subst

energia -ie ž.

1. sila schopná vykonávať prácu; fyz. jedna z foriem pohybu hmoty: vodná, slnečná, elektrická, atómová e.

2. sila, činorodosť, ráznosť: telesná, duševná e.; byť plný e-ie;

energický príd. k 2: e. človek, čin; e-á tvár svedčiaca o energii;

energicky prísl.: e. zakročiť;

energickosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
energia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; energický; energicky prísl.; energickosť ‑i ž.

energia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1.jedna z foriem pohybu hmoty prejavujúca sa ako schopnosť vykonávať určitú prácu, pohyb: vesmírna, slnečná, geotermálna, jadrová e.; vodná, tepelná, chemická, elektrická, veterná e.; alternatívne energie; lacná, čistá e.; zdroje, spotreba, úspory, cena energie; vyrábať, dodávať energiu; fyz. kinetická e. pohybová; potenciálna e. skrytá schopnosť vykonávať prácu, polohová energia; princíp zachovania energie princíp, podľa ktorého je energia nezničiteľná a celkové množstvo v uzavretej sústave je stále; biol. (metabolická) e. získaná reakciou potravy s kyslíkom pri dýchaní a potrebná na rast, pohyb a pod. všetkých živých organizmov; vysoký príjem energie v potrave; pri behu človek vydá veľa energie; bot. klíčivá e. schopnosť semena vyklíčiť
2. ▶ vnútorná sila človeka prejavujúca sa duševnou al. fyzickou aktivitou a ráznosťou; syn. činorodosť, elán: pracovná, životná e.; človek plný duševnej energie; vynaložiť veľa fyzickej energie; zbytočne mrhať energiou; načerpať citovú energiu; postupne sa jej vracala e.; Oči mu sršali energiou, metali blesky. [J. Kot]
fraz. kypieť/prekypovať energiou al. byť nabitý energiou byť plný zdravia, vitality; vybíjať si/vybiť si energiu v niečom uvoľňovať sa, uvoľniť sa v nejakej činnosti

energia -ie ž. ‹g›

1. fyz., tech. miera rôznych foriem pohybu hmoty prejavujúca sa ako jej schopnosť vykonávať prácu: vodná, tepelná, mechanická, jadrová, atómová e.; chem. aktivačná e. ktorú treba dodať molekule danej látky, aby mohla chemicky reagovať; ionizačná e. potrebná na ionizáciu

2. aktívna, činorodá podstata ľudskej povahy, ráznosť, rozhodnosť: pracovná e. elán; muž plný e-ie

energia p. sila 1, 2


sila 1. schopnosť podávať telesný al. duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje silyenergia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energioučinorodosť: byť plný sily, činorodostielán: nadobudnúť znova životný elánvláda (telesná sila): telo leží bez vládykniž. potencia: tvorivá potencia umelca

2. zdroj pohybu • energia: vodná, parná sila, energia

3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, láskyintenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiareniamoc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírodyveľkosť: veľkosť cituhĺbka: hĺbka žiaľu

4. p. zamestnanec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

energia, -ie ž.

1. fyz. schopnosť hmoty vykonávať prácu;

filoz. miera pohybu hmoty: mechanická, tepelná, elektrická, chemická, parná, atómová e.; využitie, spotreba e-ie;

2. (u ľudí) schopnosť rázne konať, činná sila, húževnatosť, priebojnosť, ráznosť, rozhodnosť: telesná, duševná, pracovná, životná, ľudská e.; robiť niečo s (celou) e-iou; vrhnúť sa do niečoho s e-iou

kypieť e-iou byť plný sily, zdravia; vybíjať si v niečom e-iu robiť, vykonávať niečo;

3. biol. klíčivá e. schopnosť semena vyklíčiť

Morfologický analyzátor

energia podstatné meno, ženský rod

(jedna) energia; (bez) energie; (k) energii; (vidím) energiu; (o) energii; (s) energiou;

(dve) energie; (bez) energií; (k) energiám; (vidím) energie; (o) energiách; (s) energiami;

energia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) energia
G (bez) energie
D (k) energii
A (vidím) energiu
L (o) energii
I (s) energiou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) energie
G (bez) energií
D (k) energiám
A (vidím) energie
L (o) energiách
I (s) energiami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor