emocionálny príd.
1. vyvolávajúci, vyjadrujúci emócie: e. účinok, výraz
2. ľahko podliehajúci emóciám, citový: e. človek;
emocionálne prísl.: e. pôsobiť;
emocionálnosť -i ž.
emocionálnosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, čo vyvoláva emócie, city, pohnutie; syn. emocionalita, emotívnosť, citovosť: e. prejavu 2. ▶ podliehanie emóciám, citom; syn. emocionalita, citovosť: potlačiť prvotnú e. 3. lingv. ▶ spôsob vyjadrovania pomocou emocionálnych, citovo zafarbených jazykových prostriedkov
emocionálny príd. ‹f› založený na emóciách, vyjadrujúci ich: e-e zafarbenie (slova); lingv. e. výraz;
emocionálne prísl.: hudba pôsobiaca e.;
emocionálnosť -ti ž.: e. veršov
emocionalita schopnosť vyvolávať emócie; podliehanie emóciám • emocionálnosť • emotívnosť • emočnosť • citovosť: emocionalita, emocionálnosť, emotívnosť výrazu; kladná ľudská emocionalita, emocionálnosť, emotívnosť, citovosť
emocionálnosť p. emocionalita
emocionálny príd. vyvolávajúci duševné vzrušenie, pohnutie; podmienený citom, citový, emočný: e. účinok, e. zážitok, e. štýl, e-a reč;
emocionálne prísl.;
emocionálnosť, -ti ž. i emocionalita, -y ž. vzrušenie, dojatie, pohnutie, citovosť
(jedna) emocionálnosť; (bez) emocionálnosti; (k) emocionálnosti; (vidím) emocionálnosť; (ó) emocionálnosť!; (o) emocionálnosti; (s) emocionálnosťou;
(štyri) emocionálnosti; (bez) emocionálností; (k) emocionálnostiam; (vidím) emocionálnosti; (ó) emocionálnosti!; (o) emocionálnostiach; (s) emocionálnosťami;