Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst

element -u m.

1. prvok, zložka: jazykové e-y; rozložiť niečo na e-y;

pren. cudzí, nespratný e. (v spoloč. živote);

pren. pejor. G a A -a neseriózny človek, niečo neseriózne: od takého e-a nechcem nič

2. prírodná sila, živel: rozpútané, zúriace e-y

expr. kieho e-a, ja tvojho e-a! zahrešenie pri nesúhlase, prekvapení ap.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
element ‑u mn. I ‑tmi m.

element -tu pl. N -ty I -tmi m.

element1 -tu pl. N -ty m.lat.⟩ 1. ▶ najjednoduchšia časť celku, základná súčasť, prvok: hlavné elementy potravy; kompozičné, zvukové elementy; elementy jazyka, výtvarného umenia; rozdeliť, rozčleniť niečo na jednotlivé elementy
2. ▶ pôsobiaca sila, faktor, činiteľ: jednotiaci, harmonizujúci e.; cudzorodý, nežiaduci e. v krajine; určujúci e. moci; to sú všetko brzdiace elementy; Manželku pokladali za element na služobné cesty nevhodný. [R. Sloboda]mužský element muži; ženský element ženy; cudzí element niečo nesúrodé z hľadiska daného celku
3. tech. ▶ jednoduchá strojová súčiastka vyskytujúca sa samostatne al. v celku na rozličných zariadeniach: chladiaci, výhrevný e.
4. ▶ (v antickej a stredovekej filozofii) základný prírodný prvok, živel, z ktorého je vybudovaný svet (voda, vzduch, zem, oheň), pralátka, prvok: učenie o štyroch elementoch
5. star. chem.chemický prvok

element2 -ta pl. N -ty/-ti m.lat.⟩ 1. obyč. pl.člen skupiny ľudí s určitými spoločnými znakmi: vplyvné elementy vo vláde; demokratické elementy majú silné slovo; Ľudia zhromažďovali informácie o nebezpečných elementoch, ktorým bude treba najskôr vykrútiť krk. [I. Habaj]; Miesto bolo príťažlivé pre všelijaké tulácke elementy a podširákové partie. [Smena 1992]
2. hovor. pejor.nezodpovedný, neseriózny človek: s takým elementom nepôjdeš!
fraz. ja tvojho elementa! zahrešenie vyjadrujúce zlosť voči niekomu; element!, kieho elementa! zahrešenie vyjadrujúce nesúhlas, rozhorčenie, prekvapenie a pod.

-ent/153758±146 4.58: substantíva m. neživ. N+A sg. 49193±61 parlament/6809 moment/5807 dokument/5784 talent/5034 manažment/3502 argument/2747 experiment/1509 incident/1444 sortiment/1266 koeficient/1206 management/935 segment/913 kontinent/878 ekvivalent/788 element/765 cent/688 testament/619 (61/8499)

-nt/183221±413 3.53: substantíva m. neživ. N+A sg. 62401→62274
+129
−152
parlament/6809 moment/5807 dokument/5784 talent/5034 manažment/3502 argument/2747 variant/2603 horizont/1698 volant/1575 front/1591→1558
+48
−80
experiment/1509 incident/1444 sortiment/1266 koeficient/1206 management/935 segment/913 kontinent/878 ekvivalent/788 element/765 grant/728 cent/688 labyrint/632 (119/13405)

element -u m. ‹l› najjednoduchšia časť určitého celku, zložka, súčiastka, prvok: rozložiť na e-y; pren. rozkladný e. (v spoločnosti) živel; mat. prvok triedy (množiny); jad. fyz. e. priestorového uhla, energie; biol. triediaca kategória pri delení rastlín al. živočíchov, biologický prvok; filoz. (v antickej a stredovekej filozofii) základný prvok, korene, z ktorých je vybudovaný svet

časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


element 1. p. časť, zložka 2. p. živel 1


zložka jeden z členov tvoriacich istý celok: minerálna zložka pôdy, jazyková zložka prejavusúčasť: neoddeliteľná súčasť niečohočiastka: čiastky bunkysúčiastka: súčiastka dámskej toaletyčlánok: steblo sa skladá z článkovprvokelement (najjednoduchšia časť celku): architektonické prvky; rozložiť niečo na elementyčasť: veľká časť obyvateľstvadiel (časť celku): dostať svoj dielpodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): vybrať si svoj podielkapitola (časť knihy, spisu): záverečná kapitola románuodb. komponent: komponenty zlúčeninyživel (skupina rovnakých ľudí): slovenský živel v stredovekých mestáchodb. plán (jedna zo zložiek celku): zvukový plán jazyka


živel 1. skupina ľudí obyč. v negatívnom hodnotení • element: zločinecký živel, element

2. p. zložka

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

element, -u m.

1. prvok, zárodok, ktorý sa vyvíja; začiatok niečoho; súčiastka, zložka niečoho: krvný, nervový e., bunkový e.; e-y poznania, vedomostí, e-y čítania a písania; jazykový e.; cirkevnoslovanské e-y v ruštine;

2. príslušník al. príslušníci nejakej spoločenskej vrstvy, skupiny, triedy ap., spoločenský živel: štátotvorný e., rozkladný e.; domáci, cudzí, nepriateľský e.; spoľahlivý, nespoľahlivý e.; pokrokový, reakčný e.;

3. prírodná sila, prírodný živel: nespútané e-y

zastar. byť vo svojom e-e vo svojom živle;

4. filoz. v učení antických filozofov prvotná látka, základný prírodný prvok (napr. voda, vzduch, zem, oheň);

5. (2., 4. p. -a) hovor. pomenovanie čohosi neurčitého vo výrazoch nesúhlasu, rozhorčenia, prekvapenia ap.: ký e., kýho e-a; ja tvojho e-a!

element m. (eľment) strsl, šar pomenovanie čohosi určitého pri vyjadrovaní nesúhlasu al. rozhorčenia; ďas, čert: Na kijeho eľementa ťi je to?(Prievidza); Kiho elementa robíš? (Revúca); Viruc teho eľmenta vonka, muśime kupidz druhi nožik, bo ten śe popsul! (Gregorovce SAB)


eľment p. element

element m, elementum s lat
1. základná látka, prvok: zťahni wodu z trich elementuw alembikem (TCh 18. st)
2. živel: swet, w kterem nebe, zeme a wssecke elementa gsu a se nachazegj (OCh 17. st); nebeske elementy (NHi 1791); žiwli (:čili elementa:) su čtiri: zem, woda, powetrí i oheň (DS 1795); -árny, -ský príd k 1, 2: wssecke elementske a zemske qualitates (OCh 17. st); žiwlowí (:elementarní:) oheň gest slnce (DS 1795)

element
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) element
G (bez) elementu
D (k) elementu
A (vidím) element
L (o) elemente
I (s) elementom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) elementy
G (bez) elementov
D (k) elementom
A (vidím) elementy
L (o) elementoch
I (s) elementmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

a nebezpečenstvá, keď živly et périls, lorsque les éléments
mramoru alebo k prvkom marbre ou aux éléments
na dvoch prvkoch, ktoré sur deux éléments qui
oheň je jeho živlom le feu est son élément
spočíva na dvoch prvkoch repose sur deux éléments
ten zápas živlov opísať décrire cette lutte des éléments
z jeho prirodzeného živlu de son élément naturel
z jej prirodzeného živlu, nás de son élément, nous
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu