element -u m.
1. prvok, zložka: jazykové e-y; rozložiť niečo na e-y;
pren. cudzí, nespratný e. (v spoloč. živote);
pren. pejor. G a A -a neseriózny človek, niečo neseriózne: od takého e-a nechcem nič
2. prírodná sila, živel: rozpútané, zúriace e-y
● expr. kieho e-a, ja tvojho e-a! zahrešenie pri nesúhlase, prekvapení ap.
element -tu pl. N -ty I -tmi m.
element1 -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ najjednoduchšia časť celku, základná súčasť, prvok: hlavné elementy potravy; kompozičné, zvukové elementy; elementy jazyka, výtvarného umenia; rozdeliť, rozčleniť niečo na jednotlivé elementy 2. ▶ pôsobiaca sila, faktor, činiteľ: jednotiaci, harmonizujúci e.; cudzorodý, nežiaduci e. v krajine; určujúci e. moci; to sú všetko brzdiace elementy; Manželku pokladali za element na služobné cesty nevhodný. [R. Sloboda] □ mužský element muži; ženský element ženy; cudzí element niečo nesúrodé z hľadiska daného celku 3. tech. ▶ jednoduchá strojová súčiastka vyskytujúca sa samostatne al. v celku na rozličných zariadeniach: chladiaci, výhrevný e. 4. ▶ (v antickej a stredovekej filozofii) základný prírodný prvok, živel, z ktorého je vybudovaný svet (voda, vzduch, zem, oheň), pralátka, prvok: učenie o štyroch elementoch 5. star. chem. ▶ chemický prvok
element2 -ta pl. N -ty/-ti m. ⟨lat.⟩ 1. obyč. pl. ▶ člen skupiny ľudí s určitými spoločnými znakmi: vplyvné elementy vo vláde; demokratické elementy majú silné slovo; Ľudia zhromažďovali informácie o nebezpečných elementoch, ktorým bude treba najskôr vykrútiť krk. [I. Habaj]; Miesto bolo príťažlivé pre všelijaké tulácke elementy a podširákové partie. [Smena 1992] 2. hovor. pejor. ▶ nezodpovedný, neseriózny človek: s takým elementom nepôjdeš! ◘ fraz. ja tvojho elementa! zahrešenie vyjadrujúce zlosť voči niekomu; ký element!, kieho elementa! zahrešenie vyjadrujúce nesúhlas, rozhorčenie, prekvapenie a pod.
element -u m. ‹l› najjednoduchšia časť určitého celku, zložka, súčiastka, prvok: rozložiť na e-y; pren. rozkladný e. (v spoločnosti) živel; mat. prvok triedy (množiny); jad. fyz. e. priestorového uhla, energie; biol. triediaca kategória pri delení rastlín al. živočíchov, biologický prvok; filoz. (v antickej a stredovekej filozofii) základný prvok, korene, z ktorých je vybudovaný svet
časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti • diel: prvý diel filmu • dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec • zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka • čiastka: čiastky roka • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podiel • kvóta (pomerná časť): finančná kvóta • súčasť • súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia • kus: kus chleba • článok: článok reťaze • ohnivo • ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká • etapa: vývinová etapa • oddiel: oddiel knihy • kapitola • zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava • pasáž • kniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky • partia: partia symfónie • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy • epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách • výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery • hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomok • fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu • útržok: útržky rozhovoru • kniž. úlomok: úlomky viet • ukážka: predniesť ukážky z diela • kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života • kniž. výrez: výrez zo skutočnosti • zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • úryvok: úryvky z listu • zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy • odb. komponent: komponenty zlúčenín • úsek: úsek cesty • rajón • kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón • sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory • štvrť (časť mesta): vilová štvrť • hovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment
element 1. p. časť, zložka 2. p. živel 1
zložka jeden z členov tvoriacich istý celok: minerálna zložka pôdy, jazyková zložka prejavu • súčasť: neoddeliteľná súčasť niečoho • čiastka: čiastky bunky • súčiastka: súčiastka dámskej toalety • článok: steblo sa skladá z článkov • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): architektonické prvky; rozložiť niečo na elementy • časť: veľká časť obyvateľstva • diel (časť celku): dostať svoj diel • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): vybrať si svoj podiel • kapitola (časť knihy, spisu): záverečná kapitola románu • odb. komponent: komponenty zlúčeniny • živel (skupina rovnakých ľudí): slovenský živel v stredovekých mestách • odb. plán (jedna zo zložiek celku): zvukový plán jazyka
živel 1. skupina ľudí obyč. v negatívnom hodnotení • element: zločinecký živel, element
2. p. zložka
element, -u m.
1. prvok, zárodok, ktorý sa vyvíja; začiatok niečoho; súčiastka, zložka niečoho: krvný, nervový e., bunkový e.; e-y poznania, vedomostí, e-y čítania a písania; jazykový e.; cirkevnoslovanské e-y v ruštine;
2. príslušník al. príslušníci nejakej spoločenskej vrstvy, skupiny, triedy ap., spoločenský živel: štátotvorný e., rozkladný e.; domáci, cudzí, nepriateľský e.; spoľahlivý, nespoľahlivý e.; pokrokový, reakčný e.;
3. prírodná sila, prírodný živel: nespútané e-y
● zastar. byť vo svojom e-e vo svojom živle;
4. filoz. v učení antických filozofov prvotná látka, základný prírodný prvok (napr. voda, vzduch, zem, oheň);
5. (2., 4. p. -a) hovor. pomenovanie čohosi neurčitého vo výrazoch nesúhlasu, rozhorčenia, prekvapenia ap.: ký e., kýho e-a; ja tvojho e-a!
element m. (eľment) strsl, šar pomenovanie čohosi určitého pri vyjadrovaní nesúhlasu al. rozhorčenia; ďas, čert: Na kijeho eľementa ťi je to?(Prievidza); Kiho elementa robíš? (Revúca); Viruc teho eľmenta vonka, muśime kupidz druhi nožik, bo ten śe popsul! (Gregorovce SAB)
eľment p. element
element m, elementum s lat 1. základná látka, prvok: zťahni wodu z trich elementuw alembikem (TCh 18. st) 2. živel: swet, w kterem nebe, zeme a wssecke elementa gsu a se nachazegj (OCh 17. st); nebeske elementy (NHi 1791); žiwli (:čili elementa:) su čtiri: zem, woda, powetrí i oheň (DS 1795); -árny, -ský príd k 1, 2: wssecke elementske a zemske qualitates (OCh 17. st); žiwlowí (:elementarní:) oheň gest slnce (DS 1795)