elektronika -y ž.
1. elektrotech. odbor zaoberajúci sa štúdiom a využitím pohybu elektrónov v rozlič. prostrediach
2. súhrn elektronických zariadení: spotrebná e.;
elektronický príd.: e-é prístroje; e-é hudobné nástroje pri kt. zvuk vzniká elektr. kmitmi, napr. elektrónok; e-á hudba ktorej zdrojom sú elektrotech. akustické zariadenia; e-á pošta poštový styk realizovaný elektronicky prostredníctvom počítača, e-mail, mail, mejl;
elektronicky prísl.
elektronický [-n-] -ká -ké príd. 1. tech. ▶ súvisiaci s elektronikou; využívajúci zariadenia, ktoré fungujú pomocou integrovaných systémov a obvodov: elektronická súčiastka; elektronické zariadenia, senzory; elektronické váhy, brzdy; elektronická hračka; elektronická registračná pokladňa; e. diár; e. prenos dát; elektronické spracovanie zvuku; elektronické hlasovanie; hud. elektronická gitara, e. klavír hudobné nástroje, v ktorých tóny vznikajú elektrickými kmitmi bez tradičných akustických podmienok; elektronická hudba tvorená pomocou elektroakustických prostriedkov 2. ▶ súvisiaci s prenosom informácií prostredníctvom počítačov a iných prostriedkov informačných a komunikačných technológií, napr. internetu, mobilných sietí; existujúci v počítačovej (nepapierovej) podobe: elektronická komunikácia; elektronická platba; elektronická pošta systém využívajúci počítače na posielanie a prijímanie správ, e-mail; elektronická adresa špeciálny kód pridelený používateľovi elektronickej pošty v celosvetovej sieti, e-mailová adresa; elektronické bankovníctvo; elektronická kancelária miesto s počítačom pripojeným na internet, tlačiarňou a telefónom elektronické médiá televízia, rozhlas, internet, e-mail, op. tlačené, printové; e. časopis, slovník; elektronická verzia novín; poslať príspevok v elektronickej podobe; e. podpis digitálna signatúra s rovnakou platnosťou ako podpis perom na tradičných papierových dokumentoch; e. obchod uskutočňovaný prostredníctvom internetu 3. 2. st. -kejší ▶ súvisiaci s mierou využívania elektroniky, elektronických zariadení: žiť v elektronickom svete; posledný album skupiny bol ešte elektronickejší
elektronický príd.
1. odb. k elektronika, k elektronik, založený na elektronike, využívajúci elektroniku: eltech. e-é (meracie) prístroje; e-é hodiny; e-é spracovanie dát; hud. e-é nástroje v ktorých tón (zvuk) vzniká elektrickým kmitaním; e-á hudba tvorená elektrickými kmitmi, napr. oscilátorom; polygr. e-é rytie štočkov zhotovovanie štočkov na automatoch
2. výp. tech. súvisiaci s elektronickým spracovaním, ukladaním a prenosom dát prostredníctvom počítačov: e. slovník; elektronická pošta správy prenášané elektronicky z jedného počítača na druhý, e-mail;
elektronicky prísl.: e. strážený objekt; platiť účty e.
elektrón, -u m.
1. fyz. najmenšie množstvo zápornej elektriny;
mn. č záporne nabité častice, ktoré krúžia okolo kladne nabitého jadra atómu;
2. u starých Grékov jantár, živica, na ktorej prvý raz spozorovali elektrické vlastnosti;
elektrónový príd.: e-á teória dokazujúca, že elektrina je súčiastkou hmoty; e. mikroskop v ktorom sa miesto svetelného zdroja používajú katódové lúče; e-á lampa banka vyčerpaná na vákuum, v ktorej sú uložené elektródy;
elektronický príd.: e-é prístroje v ktorých prechádza elektrický prúd cez vákuum