elektrina -y ž. energia vyvolaná vzájomným pôsobením a pohybom častíc hmoty; osvetlenie, prúd (tejto energie): kladná, záporná e.; statická e., prístroj poháňaný e-ou;
elektrický príd.
1. k elektrina: e. prúd, e-á energia, sieť; e-é svetlo, napätie; e-é vedenie
2. zariadený na spotrebu elektriny: e. motor, vlak, e-é spotrebiče;
elektricky prísl.
elektrina -ny ž.
elektrina -ny ž. 1. fyz. ▶ disciplína zaoberajúca sa prejavmi elektrických nábojov a elektricky nabitých telies 2. fyz. ▶ javy vyvolané existenciou, vzájomným pôsobením a pohybom elektrónov: atmosférická e.; statická e.; náuka o elektrine; pren. Vycítila, že v ovzduší je priveľa elektriny a hrozí výboj. [P. Holka] je napätá atmosféra 3. ▶ elektrická energia, elektrický prúd: spotreba elektriny; zvýšiť poplatok za elektrinu; zariadenie poháňané elektrinou; v obci nemali dlho elektrinu; vyrábať elektrinu; kúriť elektrinou; zaviesť do domu plyn a elektrinu; vypli elektrinu zastavili dodávku elektrického prúdu
elektrina -y ž. ‹g›
1. fyz. javy vyvolané existenciou, vzájomným pôsobením a pohybom elektrónov: atmosférická e.; statická e.
2. energia týmto vznikajúca: výroba e-y; zaviesť e-u elektrický prúd
elektrina energia vyvolaná vzájomným pôsobením a pohybom častíc hmoty • hovor. elektrika: prístroj poháňaný elektrinou, elektrikou • hovor. prúd: vypnúť prúd • slang. šťava
elektrina, -y ž. fyz. častice, elektróny a pozitróny, majúce elektrický náboj; elektrická energia, elektrická sila, elektrický prúd: pozitívna, negatívna, viazaná, voľná e.; atmosferická e., živočíšna e.; zavádzať, zaviesť e-u do obce; zapojiť spotrebič na e-u; teleso vedie, nevedie e-u