električka -y -čiek ž. elektr. koľajové vozidlo mestskej dopravy: cestovať e-ou;
električkový: e. spoj
električka -ky -čiek ž. 1. ▶ koľajové vozidlo mestskej hromadnej dopravy poháňané elektromotormi napájanými elektrinou z vrchného trolejového vedenia: preplnené bratislavské električky; kĺbová e.; vodič električky; zastávka, trasa, linka električky; cengot, hrkotanie električiek; nastúpiť do poloprázdnej električky; vystúpiť z električky; pren. Celá električka sa uškŕňala. [Pd 1995] všetci cestujúci 2. hovor. ▶ elektrická motorová súprava prepravujúca cestujúcich v oblasti Vysokých Tatier, úzkorozchodná železnica: tatranské električky
električka -y ž. elektrické koľajové vozidlo mestskej dopravy: ísť e-ou;
električkový príd.: e-á zastávka
električka, -y, -čiek ž. hovor. pouličný dopravný prostriedok poháňaný elektrickým prúdom, tramvaj
(jedna) električka; (bez) električky; (k) električke; (vidím) električku; (ó) električka!; (o) električke; (s) električkou;
(tri) električky; (bez) električiek; (k) električkám; (vidím) električky; (ó) električky!; (o) električkách; (s) električkami;