elácia -ie ž.
elácia -ie ž. ‹l›
1. lingv. vyjadrovanie vysokej miery vlastnosti osobitou podobou prídavných mien al. prísloviek (napr. velikánsky, predobre)
2. mat. homológia, ktorej stred leží na jej osi, prípadne v jej rovine
elácia, -ie ž. gram. stupňovanie prídavných mien a prísloviek predponami al. expresívnymi príponami