ego ega v pl. iba N a A egá s.
ego ega (v pl. iba N a A) egá s. ⟨lat., gr.⟩ 1. filoz. ▶ označenie samého seba; vlastná osoba, subjekt; syn. ja: rozvíjať svoje e.; skĺbiť rôzne záujmy a egá rôznych politikov; Tomáš je moje kultúrnejšie ego. [H. Zelinová]; Tí druhí sú pre nás iba prostriedkom na potvrdenie svojho ega. [R. Sloboda]; Ženy so silným egom naháňajú strach. [Sme 1998] □ alter ego citátový výraz i alter ega (v pl. iba N a A) zdanlivý spoločník vystupujúci ako partner v dialógu, hlas svedomia, druhé ja: zbaviť sa svojho nepríjemného alter ega 2. psych. ▶ vo freudizme zložka osobnosti, ktorá potláča al. presadzuje pudové sily s cieľom sebazáchovy indivídua
alter ego neskl. s. i m. ‹l› kniž. a odb. druhé ja, t. j. duševne, charakterovo spriaznený človek, dôverný priateľ, najbližší spolupracovník; psych. pomyselný dvojník vystupujúci ako dialogický partner ja, tzv. hlas svedomia (využívaný v psychodrámach); v psychoanalýze S. Freuda nevedomá zložka psychiky, v analytickej psychológii C. G. Junga animus
ego -a s. ‹l, g› psych. (v psychoanalýze) jedna z troch základných inštancií osobnosti (popri id, superego), vedome vnímajúci, mysliaci a konajúci komponent, ktorý potláča al. presadzuje pudové sily, ja; → i alter ego
ego- ‹l› v zloženinách prvá časť s významom ja, vlastné ja
ego p. ja
ja označenie samého seba, subjektu • kniž. ego: vyzdvihnúť svoje ja, svoje ego