Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ešteže, pís. i ešte že čast. ▶ vyjadruje pozitívne hodnotenie (z hľadiska krajnej miery, situácie); syn. aspoň, aspoňže: e. nespadol do blata; e. je tu čisto; ešte že nestratil peniaze; e. má zmysel pre humor; ešte že premávajú nočné spoje; Spali sme v slame na dvore, ešteže bolo teplo a nepršalo. [P. Jaroš]; Ešte že zámočníctvo nie je ďaleko od opravovne. [H. Zelinová]


ešte1 prísl. 1. ▶ vyjadruje, že v danom časovom okamihu nejaký dej trvá, pokračuje; syn. stále, naďalej: spi, e. je tma; vonku e. prší; syn e. študuje; opravujú e. výťah?ešte raz opäť, znova: e. raz sa choď spýtať; e. raz to urobíš, dostaneš; celú skladbu zahral e. raz; ešte vždy naďalej, stále: e. vždy sa môžu dohodnúť; e. vždy bola jeho žena; ešte ďaleko (byť) vzdialený štandardu niečoho: toto má k skutočnému hokeju e. ďaleko; učeň má e. ďaleko od majstra
2. obyč. v záporných vetách ▶ vyjadruje, že v danom časovom okamihu sa nejaký dej nezačal, neuskutočnil; syn. doteraz, dosiaľ: výsledky e. neoznámili; knihu som e. nestihla prečítať; peniaze nám e. nevrátili; sľub e. nesplnil
3. ▶ vyjadruje, že nejaký dej sa uskutoční pred určitou časovou hranicou: urobím to e. dnes; pricestuje e. do konca roka; vymaľujeme e. do prázdnin
4. v spojení ešte-ešte ▶ vyjadruje, že daný stav je prijateľný, znesiteľný, vhodný; syn. ako-tak, nejako: ako sa cítiš po operácii? - ešte-ešte; v tomto roku bola úroda jahôd ešte-ešte; Starým harcovníkom ešte-ešte, ale na iných hľadel ako na čosi, čo prinajmenšom nevonia. [V. F. Šikula]
parem. ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili al. ešte kože na barane, už mäsiari pijú na ne netreba sa predčasne tešiť niečomu, čo je neisté

ešte2 čast. 1. ▶ vyjadruje pridávanie, pribúdanie, zväčšenie počtu; syn. aj, okrem toho, navyše: kúp e. dva rožky; prišli e. dvaja záujemcovia; objednal si e. zmrzlinu; čo e. chceš?; Za nimi sa belela ešte sypáreň a vedľa nej sa černela drevená studňa. [P. Jaroš]; Ešte kúsok, ešte, nie tam, dočerta, doprava! [V. Ferko]
2. obyč. v spojení s 2. st. prídavných mien al. prísloviek ▶ vyjadruje zmnoženie al. vystupňovanie miery: bola e. krajšia; zopakoval to e. dôraznejšie; myslel to vážne? - a e. ako; Začal vykračovať ešte strmšie. [J. C. Hronský]; Ostal by sám a bolo by mu ešte smutnejšie. [R. Jašík]
3. i v spojeniach (ba) ešte (aj), ešte i ▶ vyjadruje neočakávanosť al. vyšší, ďalší stupeň deja, vlastnosti, okolnosti; okrem toho; nielenže..., ale aj; syn. navyše, dokonca (aj): e. ju aj vyhrešil; e. aj čiapku si zabudol; ba e. sa jej aj vysmial
4. ▶ vyjadruje neúplnú platnosť nasledujúceho výrazu, ale najvyššiu možnú v rámci situácie: z detí je e. najzdravší; tento film bol e. celkom zaujímavý
5. ▶ vyjadruje vysokú mieru pravdepodobnosti, možnosti, nádeje al. rozhorčenia; syn. možno, hádam, azda: e. to nakoniec stihneš spraviť; e. to bude chcieť aj zatajiť; e. napokon ani neprídu
6. v dvojčlennom výraze ešte ani - a už ▶ vyjadruje prípustkový vzťah; syn. hoci: kar e. ani neskončil, a už sa začala hádka o dedičstvo; môj protivník e. ani nestihol potiahnuť pešiakom, a mne už bolo jasné, že dostanem mat
fraz. ešte ten nám tu chýbal! rozhorčenie nad nevhodným príchodom niekoho; ešte to by [tak] chýbalo! vyjadrenie nesúhlasu; to nám ešte chýbalo! rozhorčenie nad niečím, čo je celkom nepotrebné, nepríhodné

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu