Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

ešte

I. prísl., blíži sa k význ. čast.

1. vyj. trvanie deja, stále, naďalej, (v zápornej vete) nezačatie deja, dosiaľ, zatiaľ: e. je tma; e. nekúria; môžem vojsť? – e. nie

2. vyj. rozmnožovanie, zväčšovanie (počtu účastníkov, miery, deja ap.), okrem toho, navyše: prišli e. dvaja; prosím si e. kávy; povedať e. raz opäť, znova

3. vo výrazoch e. len e., e.-e. vyj., že daný stav je únosný, znesiteľný ap., ako-tak: v lete bolo e.-e., ale v zime!

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí; často v spoj. s čast. len, i, aj, dokonca: e. ľahší, e. viac, e. dodnes to nevie, e. to by chýbalo! e. (len) i, aj svojich sa bojí

2. pripája aktuálny výraz: on je z nich e. najlepší

3. v spoj. ešte čo, expr. i ešteže čo vo zvol. vetách vyj. zdôraznený zápor, prekvapenie ap.: zabudnúť? – ešteže čo! postaviť nový dom e. čo!

4. má význ. modálnej čast. hádam, možno, azda: e. ho nakoniec vysmejú; e. o zdravie prídeš

III. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie iným dejom: e. ani nedojedol, (a) už ho odvolali; e. vlka nezabili, už na jeho kožu pili

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ešte prísl., spoj. i čast.

ešteže, pís. i ešte že čast. ▶ vyjadruje pozitívne hodnotenie (z hľadiska krajnej miery, situácie); syn. aspoň, aspoňže: e. nespadol do blata; e. je tu čisto; ešte že nestratil peniaze; e. má zmysel pre humor; ešte že premávajú nočné spoje; Spali sme v slame na dvore, ešteže bolo teplo a nepršalo. [P. Jaroš]; Ešte že zámočníctvo nie je ďaleko od opravovne. [H. Zelinová]


ešte1 prísl. 1. ▶ vyjadruje, že v danom časovom okamihu nejaký dej trvá, pokračuje; syn. stále, naďalej: spi, e. je tma; vonku e. prší; syn e. študuje; opravujú e. výťah?ešte raz opäť, znova: e. raz sa choď spýtať; e. raz to urobíš, dostaneš; celú skladbu zahral e. raz; ešte vždy naďalej, stále: e. vždy sa môžu dohodnúť; e. vždy bola jeho žena; ešte ďaleko (byť) vzdialený štandardu niečoho: toto má k skutočnému hokeju e. ďaleko; učeň má e. ďaleko od majstra
2. obyč. v záporných vetách ▶ vyjadruje, že v danom časovom okamihu sa nejaký dej nezačal, neuskutočnil; syn. doteraz, dosiaľ: výsledky e. neoznámili; knihu som e. nestihla prečítať; peniaze nám e. nevrátili; sľub e. nesplnil
3. ▶ vyjadruje, že nejaký dej sa uskutoční pred určitou časovou hranicou: urobím to e. dnes; pricestuje e. do konca roka; vymaľujeme e. do prázdnin
4. v spojení ešte-ešte ▶ vyjadruje, že daný stav je prijateľný, znesiteľný, vhodný; syn. ako-tak, nejako: ako sa cítiš po operácii? - ešte-ešte; v tomto roku bola úroda jahôd ešte-ešte; Starým harcovníkom ešte-ešte, ale na iných hľadel ako na čosi, čo prinajmenšom nevonia. [V. F. Šikula]
parem. ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili al. ešte kože na barane, už mäsiari pijú na ne netreba sa predčasne tešiť niečomu, čo je neisté

ešte2 čast. 1. ▶ vyjadruje pridávanie, pribúdanie, zväčšenie počtu; syn. aj, okrem toho, navyše: kúp e. dva rožky; prišli e. dvaja záujemcovia; objednal si e. zmrzlinu; čo e. chceš?; Za nimi sa belela ešte sypáreň a vedľa nej sa černela drevená studňa. [P. Jaroš]; Ešte kúsok, ešte, nie tam, dočerta, doprava! [V. Ferko]
2. obyč. v spojení s 2. st. prídavných mien al. prísloviek ▶ vyjadruje zmnoženie al. vystupňovanie miery: bola e. krajšia; zopakoval to e. dôraznejšie; myslel to vážne? - a e. ako; Začal vykračovať ešte strmšie. [J. C. Hronský]; Ostal by sám a bolo by mu ešte smutnejšie. [R. Jašík]
3. i v spojeniach (ba) ešte (aj), ešte i ▶ vyjadruje neočakávanosť al. vyšší, ďalší stupeň deja, vlastnosti, okolnosti; okrem toho; nielenže..., ale aj; syn. navyše, dokonca (aj): e. ju aj vyhrešil; e. aj čiapku si zabudol; ba e. sa jej aj vysmial
4. ▶ vyjadruje neúplnú platnosť nasledujúceho výrazu, ale najvyššiu možnú v rámci situácie: z detí je e. najzdravší; tento film bol e. celkom zaujímavý
5. ▶ vyjadruje vysokú mieru pravdepodobnosti, možnosti, nádeje al. rozhorčenia; syn. možno, hádam, azda: e. to nakoniec stihneš spraviť; e. to bude chcieť aj zatajiť; e. napokon ani neprídu
6. v dvojčlennom výraze ešte ani - a už ▶ vyjadruje prípustkový vzťah; syn. hoci: kar e. ani neskončil, a už sa začala hádka o dedičstvo; môj protivník e. ani nestihol potiahnuť pešiakom, a mne už bolo jasné, že dostanem mat
fraz. ešte ten nám tu chýbal! rozhorčenie nad nevhodným príchodom niekoho; ešte to by [tak] chýbalo! vyjadrenie nesúhlasu; to nám ešte chýbalo! rozhorčenie nad niečím, čo je celkom nepotrebné, nepríhodné

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujúbaba ajba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po rukeba ešteba ešte ajba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberiea eštea ešte aji ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrelale ajale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížináchba ažba dokoncaba dokonca ajba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal

2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretoltiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež?takistokniž. taktiežrovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá

3. p. a 1 4. p. áno


ďalej 1. vo väčšej vzdialenosti, do väčšej vzdialenosti (op. bližšie): postav sa ďalej, aby si nezavadzalzastar. diaľ

2. vyjadruje pokračovanie, trvanie deja, stavu, vlastnosti a pod. • naďalejaj potom: môžeš ďalej, naďalej chodiť s nami; naďalej, aj potom zostali dobrými priateľmieštestále: voda ešte, stále kvapká z kohútikazastar. diaľ (Podjavorinská)

3. p. ešte 1, 2 4. p. potom 2 5. p. viac 3 6. p. voľno1


dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému • dokonca ajdokonca iešteešte aješte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmievalbaba ajba ešteba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustilauž aj: už aj navariť viesám: prišiel sám predsedahovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti (Zelinová)

2. p. až 2


ešte 1. vyjadruje rozmnožovanie, zväčšovanie počtu niečoho, zvyšovanie miery deja a pod. • okrem tohoďalejpotom: nazbierali dubáky, masliaky a ešte, okrem toho, ďalej kuriatka a rýdziky; zostal tam Jano, Jožo, Fero, potom Juro a Mišoviacviacej: Čo chceš viac, viacej?navyše: navyše si zlomil nohukniž. zastar. item

2. vyjadruje trvanie deja • stáleďalejnaďalej: ešte, stále je zima; ďalej, naďalej študujezastar. diaľ

3. v zápornej vete vyjadruje nezačatie deja • doterazdosiaľposiaľdoposiaľ: ešte, doteraz nám nezaplatili; dosiaľ, posiaľ, doposiaľ nevedia písať

4. p. dokonca 1 5. p. možno 2 6. p. navyše 2 7. p. vôbec 1


kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdebykdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby!expr.: ale baale čoale čobyale kdeale kdežeale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboliexpr.: ešte čoešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo!hovor. čobyhovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by!hovor. expr.: horkýhorkyhorkýžehorkýžetamzried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť!veru nievôbec nieani myslieťani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2


možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možnédá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azdahádamvaripoet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokovasipravdepodobnezastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinounebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšiehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vrátiexpr.: možnožeazdaževariže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včasmenej vhodné snáďešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžunajskôrnajskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicyklaprípadnepoprípadeeventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra


navyše 1. nad normálnu, zvyčajnú, predpokladanú al. potrebnú mieru • nazvyšhovor. nazvyšok: peňazí nikdy nemal navyše, nazvyš; času má teraz nazvyšokna dôvažokhovor. naradáš: trhovník jej pridal na dôvažok, naradáš dve jablkánespis.: naviac • navrch • nazbyt • zbytkom

2. pripája aktuálny výraz • pritompopritomokrem toho: nič sa nenaučil a navyše, pritom stále vyrušuje; prišiel neskoro a popritom, okrem toho si zabudol kľúčeeštek tomuešte k tomu: je bezočivý a ešte, a k tomu, a ešte k tomu klamezastar. nadto (Matuška, Smrek)fraz. na dôvažok: spustil sa silný lejak a na dôvažok začali padať krúpy

3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • vyše (čoho)nad (koho, čo): navyše, vyše plánu, nad plán vyrobili päťdesiat práčok


nedajbože expr. 1. vyjadruje nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej obyč. pomenovaný neurčitkom • expr. nedajboh: dvere nedajbože, nedajboh otvoriť, tak boli zaseknutéhovor. expr.: zabožemôjani za božemôj: vyšli do polovice kopca a ďalej ani za božemôjexpr. nie a nie: v tomto roku nedajbože, nie a nie vyhrať zápas

2. vyjadruje obavu pred uskutočnením deja • expr.: nedajbohnebodaj: nedajbože, nedajboh, aby teraz prišiel otec; keby nás tu nebodaj našli, bude zleexpr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanepánbohchráň: božechráň, bohchráň, chráňboh, aby nás tu niekto videl; chráňbože, chráňpane, pánbohchráň, aby sa mu niečo staloexpr.: božeuchovajbohuchovajhovor. ešte to by chýbalo: božeuchovaj, bohuchovaj pozrieť sa mu rovno do očí; Ešte to by chýbalo, aby nezmaturoval!

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ešte

I. prísl.

1. vyjadruje pri kladnom prísudku trvanie stavu, deja, vlastnosti (= stále, naďalej, doteraz, posiaľ, do označeného času), pri zápornom prísudku nezačatie deja al. stavu: Izba je ešte plná tmy. (Heč.) Leto je už tu a groší nemáme ešte. (Urb.) Poznať ma ešte tak nepoznajú. (Jes.)

2. vyjadruje (najmä v spojení s podst., zám. a čísl.) množenie niečoho, pridávanie, pribúdanie (= ďalej, okrem toho, viac): Gánil k stolu, kde sedeli ešte dvaja hostia. (Jes.) Nalejte ešte z tej konvice. (Jégé) Majstrove deti ešte dva-tri razy kukli cez sklené dvere. (Taj.); dajte mi ešte, ešte raz opäť;

II. časť.

1. v spojení s 2. st. zdôrazňuje vyšší stupeň vlastnosti al. množstva: môže byť ešte horšie (Letz); ešte viac; Na jeho miesto vystúpilo čosi ešte príjemnejšieho, ešte bezpečnejšieho. (Chrob.)

2. vo výraze ešte (len) i (aj) zdôrazňuje nasledujúci výraz (= dokonca): Či ty vieš, že sa v taký čas ešte len aj krpce pyskami na päty obúvajú? (Taj.)

3. v spojení s prísl. času má význam častíc už, hneď, ihneď: Odišiel ešte toho dňa k večeru. (Urb.) Musíš teda čím skorej, a to ešte dnes ísť do Levíc. (Kal.)

4.význam modálnej častice (= hádam, možno azda): Ešte to naostatok odškriepiš! — Oni ťa ešte o život pripravia svojím darebáctvom. (Jégé)

5. vo výrazoch ešte ta, ešte len ešte, ešte-ešte vyjadruje pripúšťanie (= ako-tak, nejako, do istej miery): S ním sa znášal ešte ta, hoci mával s ním tuhé dišputy. (Kuk.) Bolo ešte len ešte, kým črieda nebola ďaleko od hôrok. (Kuk.) Vo dne takto ešte-ešte, iba vše v tmavom kúte čo ju kýsi strach prejde. (Taj.)

III. spoj. dvojčlenná ešte (ani)... už vyjadruje prípustku: Ešte ani nesvitlo, už ho vykúrila s podpopolníkom z domu. (Dobš.) Ešte sa len otec rodí, už syn po povale chodí. (hádanka) — Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili. (prísl.)

IV. cit. ešte čo, ešteže čo vyjadruje zdôraznený zápor al. údiv, prekvapenie: Ešte čo! — podotkla celkom nahnevane. (Kuk.) Ale, ba ešteže čo; to nech sa neboja. (Taj.) Richtár si zabil syna! — Ešteže čo? (Ráz.)

ešťe ešťe

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor