Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ešte

I. prísl., blíži sa k význ. čast.

1. vyj. trvanie deja, stále, naďalej, (v zápornej vete) nezačatie deja, dosiaľ, zatiaľ: e. je tma; e. nekúria; môžem vojsť? – e. nie

2. vyj. rozmnožovanie, zväčšovanie (počtu účastníkov, miery, deja ap.), okrem toho, navyše: prišli e. dvaja; prosím si e. kávy; povedať e. raz opäť, znova

3. vo výrazoch e. len e., e.-e. vyj., že daný stav je únosný, znesiteľný ap., ako-tak: v lete bolo e.-e., ale v zime!

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí; často v spoj. s čast. len, i, aj, dokonca: e. ľahší, e. viac, e. dodnes to nevie, e. to by chýbalo! e. (len) i, aj svojich sa bojí

2. pripája aktuálny výraz: on je z nich e. najlepší

3. v spoj. ešte čo, expr. i ešteže čo vo zvol. vetách vyj. zdôraznený zápor, prekvapenie ap.: zabudnúť? – ešteže čo! postaviť nový dom e. čo!

4. má význ. modálnej čast. hádam, možno, azda: e. ho nakoniec vysmejú; e. o zdravie prídeš

III. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie iným dejom: e. ani nedojedol, (a) už ho odvolali; e. vlka nezabili, už na jeho kožu pili

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ešte prísl., spoj. i čast.

ešte prísl.

ešte čast.


ešteže, pís. i ešte že čast.


nielenale ešte (aj) spoj. priraďovacia (dvojčlenná)


nielenžeale ešte aj spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

ešteže, pís. i ešte že čast. ▶ vyjadruje pozitívne hodnotenie (z hľadiska krajnej miery, situácie); syn. aspoň, aspoňže: e. nespadol do blata; e. je tu čisto; ešte že nestratil peniaze; e. má zmysel pre humor; ešte že premávajú nočné spoje; Spali sme v slame na dvore, ešteže bolo teplo a nepršalo. [P. Jaroš]; Ešte že zámočníctvo nie je ďaleko od opravovne. [H. Zelinová]


ešte1 prísl. 1. ▶ vyjadruje, že v danom časovom okamihu nejaký dej trvá, pokračuje; syn. stále, naďalej: spi, e. je tma; vonku e. prší; syn e. študuje; opravujú e. výťah?ešte raz opäť, znova: e. raz sa choď spýtať; e. raz to urobíš, dostaneš; celú skladbu zahral e. raz; ešte vždy naďalej, stále: e. vždy sa môžu dohodnúť; e. vždy bola jeho žena; ešte ďaleko (byť) vzdialený štandardu niečoho: toto má k skutočnému hokeju e. ďaleko; učeň má e. ďaleko od majstra
2. obyč. v záporných vetách ▶ vyjadruje, že v danom časovom okamihu sa nejaký dej nezačal, neuskutočnil; syn. doteraz, dosiaľ: výsledky e. neoznámili; knihu som e. nestihla prečítať; peniaze nám e. nevrátili; sľub e. nesplnil
3. ▶ vyjadruje, že nejaký dej sa uskutoční pred určitou časovou hranicou: urobím to e. dnes; pricestuje e. do konca roka; vymaľujeme e. do prázdnin
4. v spojení ešte-ešte ▶ vyjadruje, že daný stav je prijateľný, znesiteľný, vhodný; syn. ako-tak, nejako: ako sa cítiš po operácii? - ešte-ešte; v tomto roku bola úroda jahôd ešte-ešte; Starým harcovníkom ešte-ešte, ale na iných hľadel ako na čosi, čo prinajmenšom nevonia. [V. F. Šikula]
parem. ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili al. ešte kože na barane, už mäsiari pijú na ne netreba sa predčasne tešiť niečomu, čo je neisté

ešte2 čast. 1. ▶ vyjadruje pridávanie, pribúdanie, zväčšenie počtu; syn. aj, okrem toho, navyše: kúp e. dva rožky; prišli e. dvaja záujemcovia; objednal si e. zmrzlinu; čo e. chceš?; Za nimi sa belela ešte sypáreň a vedľa nej sa černela drevená studňa. [P. Jaroš]; Ešte kúsok, ešte, nie tam, dočerta, doprava! [V. Ferko]
2. obyč. v spojení s 2. st. prídavných mien al. prísloviek ▶ vyjadruje zmnoženie al. vystupňovanie miery: bola e. krajšia; zopakoval to e. dôraznejšie; myslel to vážne? - a e. ako; Začal vykračovať ešte strmšie. [J. C. Hronský]; Ostal by sám a bolo by mu ešte smutnejšie. [R. Jašík]
3. i v spojeniach (ba) ešte (aj), ešte i ▶ vyjadruje neočakávanosť al. vyšší, ďalší stupeň deja, vlastnosti, okolnosti; okrem toho; nielenže..., ale aj; syn. navyše, dokonca (aj): e. ju aj vyhrešil; e. aj čiapku si zabudol; ba e. sa jej aj vysmial
4. ▶ vyjadruje neúplnú platnosť nasledujúceho výrazu, ale najvyššiu možnú v rámci situácie: z detí je e. najzdravší; tento film bol e. celkom zaujímavý
5. ▶ vyjadruje vysokú mieru pravdepodobnosti, možnosti, nádeje al. rozhorčenia; syn. možno, hádam, azda: e. to nakoniec stihneš spraviť; e. to bude chcieť aj zatajiť; e. napokon ani neprídu
6. v dvojčlennom výraze ešte ani - a už ▶ vyjadruje prípustkový vzťah; syn. hoci: kar e. ani neskončil, a už sa začala hádka o dedičstvo; môj protivník e. ani nestihol potiahnuť pešiakom, a mne už bolo jasné, že dostanem mat
fraz. ešte ten nám tu chýbal! rozhorčenie nad nevhodným príchodom niekoho; ešte to by [tak] chýbalo! vyjadrenie nesúhlasu; to nám ešte chýbalo! rozhorčenie nad niečím, čo je celkom nepotrebné, nepríhodné

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-ešte/340909: adverbiá 1. st. 43981 ešte/43981

-ešte/340909 2.50: verbá imp. dok. 2. os. pl. 101 vyriešte/37 potešte/30 vyčešte/8 (10/26)

-ešte/340909: substantíva m. neživ. L sg. 10 árešte/10

-ešte/340909: substantíva ž. G sg. 16 triešte/16

-e/22989619±26198 2.17: adverbiá 1. st. 2017487→2016706
+1151
−1445
stále/100083 dobre/94285→94750
+123
−149
úplne/51058 ešte/43981 presne/43812 postupne/36382 podobne/35307 práve/34032 hore/21397→21405
+3
−4
okamžite/19858 skutočne/19726 výrazne/18792 zvyčajne/18662 vážne/18571 súčasne/17370 konečne/17238 jasne/16216 tesne/16050 pôvodne/15840 mimoriadne/15435 zle/15170 osobne/15074 pokojne/14958 neustále/13976 následne/13938 spoločne/13571 denne/13556 poriadne/12931 pravidelne/12765 jednoznačne/12692 všeobecne/12177 momentálne/12121 správne/11822 dostatočne/11611 pekne/11272 čiastočne/10981 minimálne/10956 opatrne/10943 pevne/10930 mierne/10665 ročne/10329 zase/10170 strašne/9604 (2502/1079926)

-e/22989619±26198 2.92: partikuly 1630229→1630257
+2704
−3773
nie/501861 ešte/295899 práve/106136 ale/101623 určite/60326→60331±2 vlastne/53902 zrejme/45995 samozrejme/39946 navyše/34016 pravdepodobne/29420 približne/28124 hlavne/27387→27430
+35
−25
vyše/25544 (82/280030)

-te/1780950±4291 2.45: adverbiá 1. st. 76022→75951
+77
−80
te/43981 okamžite/19858 osamote/2145 nepretržite/1886 zákonite/1587 namieste/1376 iste/1053 menovite/1017 náležite/929 bezmyšlienkovite/395 znamenite/213 nepohnute/207 kŕčovite/169 (73/1135)

-te/1780950±4291 8.79: partikuly 380486→380199
+277
−466
te/295899 určite/60326→60331±2 iste/16274 zaiste/3058 akiste/2613 proste/2316→2024
+275
−464

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujúbaba ajba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po rukeba ešteba ešte ajba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberiea eštea ešte aji ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrelale ajale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížináchba ažba dokoncaba dokonca ajba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal

2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretoltiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež?takistokniž. taktiežrovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá

3. p. a 1 4. p. áno


ďalej 1. vo väčšej vzdialenosti, do väčšej vzdialenosti (op. bližšie): postav sa ďalej, aby si nezavadzalzastar. diaľ

2. vyjadruje pokračovanie, trvanie deja, stavu, vlastnosti a pod. • naďalejaj potom: môžeš ďalej, naďalej chodiť s nami; naďalej, aj potom zostali dobrými priateľmieštestále: voda ešte, stále kvapká z kohútikazastar. diaľ (Podjavorinská)

3. p. ešte 1, 2 4. p. potom 2 5. p. viac 3 6. p. voľno1


dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému • dokonca ajdokonca iešteešte aješte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmievalbaba ajba ešteba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustilauž aj: už aj navariť viesám: prišiel sám predsedahovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti (Zelinová)

2. p. až 2


ešte 1. vyjadruje rozmnožovanie, zväčšovanie počtu niečoho, zvyšovanie miery deja a pod. • okrem tohoďalejpotom: nazbierali dubáky, masliaky a ešte, okrem toho, ďalej kuriatka a rýdziky; zostal tam Jano, Jožo, Fero, potom Juro a Mišoviacviacej: Čo chceš viac, viacej?navyše: navyše si zlomil nohukniž. zastar. item

2. vyjadruje trvanie deja • stáleďalejnaďalej: ešte, stále je zima; ďalej, naďalej študujezastar. diaľ

3. v zápornej vete vyjadruje nezačatie deja • doterazdosiaľposiaľdoposiaľ: ešte, doteraz nám nezaplatili; dosiaľ, posiaľ, doposiaľ nevedia písať

4. p. dokonca 1 5. p. možno 2 6. p. navyše 2 7. p. vôbec 1


kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdebykdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby!expr.: ale baale čoale čobyale kdeale kdežeale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboliexpr.: ešte čoešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo!hovor. čobyhovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by!hovor. expr.: horkýhorkyhorkýžehorkýžetamzried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť!veru nievôbec nieani myslieťani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2


možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možnédá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azdahádamvaripoet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokovasipravdepodobnezastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinounebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšiehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vrátiexpr.: možnožeazdaževariže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včasmenej vhodné snáďešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžunajskôrnajskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicyklaprípadnepoprípadeeventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra


navyše 1. nad normálnu, zvyčajnú, predpokladanú al. potrebnú mieru • nazvyšhovor. nazvyšok: peňazí nikdy nemal navyše, nazvyš; času má teraz nazvyšokna dôvažokhovor. naradáš: trhovník jej pridal na dôvažok, naradáš dve jablkánespis.: naviac • navrch • nazbyt • zbytkom

2. pripája aktuálny výraz • pritompopritomokrem toho: nič sa nenaučil a navyše, pritom stále vyrušuje; prišiel neskoro a popritom, okrem toho si zabudol kľúčeeštek tomuešte k tomu: je bezočivý a ešte, a k tomu, a ešte k tomu klamezastar. nadto (Matuška, Smrek)fraz. na dôvažok: spustil sa silný lejak a na dôvažok začali padať krúpy

3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • vyše (čoho)nad (koho, čo): navyše, vyše plánu, nad plán vyrobili päťdesiat práčok


nedajbože expr. 1. vyjadruje nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej obyč. pomenovaný neurčitkom • expr. nedajboh: dvere nedajbože, nedajboh otvoriť, tak boli zaseknutéhovor. expr.: zabožemôjani za božemôj: vyšli do polovice kopca a ďalej ani za božemôjexpr. nie a nie: v tomto roku nedajbože, nie a nie vyhrať zápas

2. vyjadruje obavu pred uskutočnením deja • expr.: nedajbohnebodaj: nedajbože, nedajboh, aby teraz prišiel otec; keby nás tu nebodaj našli, bude zleexpr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanepánbohchráň: božechráň, bohchráň, chráňboh, aby nás tu niekto videl; chráňbože, chráňpane, pánbohchráň, aby sa mu niečo staloexpr.: božeuchovajbohuchovajhovor. ešte to by chýbalo: božeuchovaj, bohuchovaj pozrieť sa mu rovno do očí; Ešte to by chýbalo, aby nezmaturoval!

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ešte

I. prísl.

1. vyjadruje pri kladnom prísudku trvanie stavu, deja, vlastnosti (= stále, naďalej, doteraz, posiaľ, do označeného času), pri zápornom prísudku nezačatie deja al. stavu: Izba je ešte plná tmy. (Heč.) Leto je už tu a groší nemáme ešte. (Urb.) Poznať ma ešte tak nepoznajú. (Jes.)

2. vyjadruje (najmä v spojení s podst., zám. a čísl.) množenie niečoho, pridávanie, pribúdanie (= ďalej, okrem toho, viac): Gánil k stolu, kde sedeli ešte dvaja hostia. (Jes.) Nalejte ešte z tej konvice. (Jégé) Majstrove deti ešte dva-tri razy kukli cez sklené dvere. (Taj.); dajte mi ešte, ešte raz opäť;

II. časť.

1. v spojení s 2. st. zdôrazňuje vyšší stupeň vlastnosti al. množstva: môže byť ešte horšie (Letz); ešte viac; Na jeho miesto vystúpilo čosi ešte príjemnejšieho, ešte bezpečnejšieho. (Chrob.)

2. vo výraze ešte (len) i (aj) zdôrazňuje nasledujúci výraz (= dokonca): Či ty vieš, že sa v taký čas ešte len aj krpce pyskami na päty obúvajú? (Taj.)

3. v spojení s prísl. času má význam častíc už, hneď, ihneď: Odišiel ešte toho dňa k večeru. (Urb.) Musíš teda čím skorej, a to ešte dnes ísť do Levíc. (Kal.)

4.význam modálnej častice (= hádam, možno azda): Ešte to naostatok odškriepiš! — Oni ťa ešte o život pripravia svojím darebáctvom. (Jégé)

5. vo výrazoch ešte ta, ešte len ešte, ešte-ešte vyjadruje pripúšťanie (= ako-tak, nejako, do istej miery): S ním sa znášal ešte ta, hoci mával s ním tuhé dišputy. (Kuk.) Bolo ešte len ešte, kým črieda nebola ďaleko od hôrok. (Kuk.) Vo dne takto ešte-ešte, iba vše v tmavom kúte čo ju kýsi strach prejde. (Taj.)

III. spoj. dvojčlenná ešte (ani)... už vyjadruje prípustku: Ešte ani nesvitlo, už ho vykúrila s podpopolníkom z domu. (Dobš.) Ešte sa len otec rodí, už syn po povale chodí. (hádanka) — Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili. (prísl.)

IV. cit. ešte čo, ešteže čo vyjadruje zdôraznený zápor al. údiv, prekvapenie: Ešte čo! — podotkla celkom nahnevane. (Kuk.) Ale, ba ešteže čo; to nech sa neboja. (Taj.) Richtár si zabil syna! — Ešteže čo? (Ráz.)

ešte i eštek (eśči, eśčik, iśčo, śče)
I. prísl.
1. csl vyjadruje trvanie (nezačatie) deja, stavu, vlastnosti; stále, dosiaľ, zatiaľ: No ale ešťe tí ňeboli tuná, ešťe ňedošli (Kráľ. Lehota LM); No potom zme sa s ňimi tag zaviprávali, ale ešče som to pole ňepoznala (Chocholná TRČ); Jeden starší chlap taďe išél ráno, ešče bolo skoro do roboti (Bernolákovo BRA); Iśče pada diśč? (M. Zalužice MCH); Eśči ňebudzem na vo_śedala, eśči som śe oca ňeotpitala (Spiš. Štvrtok LVO); ešťek (Dol. Lehota DK); iśčo (Dlhé n. Cir. SNI); eśčik (Sokoľ KOŠ); śče (Lúčky MCH)
2. csl vyjadruje (najmä v spojení s podst. m., zám. a čísl.) množenie niečoho, pridávanie, pribúdanie; ďalej, okrem toho, viac: Hej, ešťe sa mu dalo toho ľipovieho čaju parádneho (Žaškov DK); Poton ešťe takú parádu robiľi na tej mojej svadbe (Lišov KRU); Potom, ke_ca to zacpalo, na to dali ešče slámi a zeme a ubili to (Ružindol TRN); Učirajce iśče s tej poľiuki! (M. Zalužice MCH)
II. čast.
1. v spoj. s 2. st. prísl. zdôrazňuje vyšší stupeň vlastnosti al. množstva: Ňeskoršie nosiľi šatki ľen zo šifónu a ešťe ňeskoršie z brokátu (Detva ZVO)
2. vo výraze ešte (len) i (aj) zdôrazňuje nasledujúci výraz; dokonca: Ešťe i to som kceu̯ vibrat, lebo som doma nabiu̯, ale som si misleu̯, že sa nerostrhne (Pribylina LM); Ešťe aj tode pre_cmrťou choďila robievaťi do drustva (V. Lom MK); Mosel sem íd ešče aj kopat (Blatné MOD)
3. v spojení s prísl. času má význam častíc už, hneď, ihneď: A ešťe tag ot pou̯ ľeta so_mau̯ o grajciar viadz ako ten, čo ťehle nosiu̯, veru o grajciar viadz na hoďinu (V. Lom MK)
4. má význam modálnej častice; hádam, možno, azda: Čujte, nepúščajte ho, ešče sa zlakne a spadne tam a poton do vám ho vitáhne?! (Ružindol TRN)
5. vo výraze ešte-ešte vyjadruje pripúšťanie; ako-tak, nejako, do istej miery: Maju petnac koru_na hodzinu, aľe robidz ňe, eśči ke_ctoji, ta śče-śče, a ket kľebana ňit, ta robia, co sceju (Sobrance)
III. spoj. dvojčlenná priraď. ešte (ani) vyjadruje prípustku: Aľe vera ja še lapel budovac; ešči aňi dobudovano ňebulo, še vivracel (Kokšov-Bakša KOŠ); Eśči śe ňerozvidňilo a ja u_šatoval s canistorku (Sečovce TRB)
IV. cit. vyjadruje zdôraznený zápor al. údiv, prekvapenie: Ešče ti biz mi tu tak chíbal! (Brezová p. Brad. MYJ); Peňeźi bi śi chcel, ba eśči co?! (Ratvaj SAB)


iščo p. ešte

ešče, eščik p. ešte


ešte [(j)ešte, (j)ešče, eščik, išče]
I. prísl
1. pri kladnom prísudku vyj. trvanie, pri zápornom nezačatie deja, stavu: o rakossu gesscze nycz gysteho (NOVÁKY 1556); zasey vyna ym eštye nalyel (ŠÁŠOV 1582 DSJ); nam gesste wssecko w kopach na poli stogi (ŠAŠTÍN 1621); az ta esste neobesily, ale ta obesya (KRUPINA 1683); tsi ma istse Buoh sztarosztz na ten svet (MCa 1750)
2. vyj. pribúdanie, pridávanie deja, stavu, vlastnosti: jesstie was prosim o ty klince (BOJNICE 1616); esscže ho daly do klady (D. SÚČA 1720); essčik ras was napominam (HRANOVNICA 1782)
II. čast zdôrazňuje nasledujúci výraz: gesscze lonskeho rokw (TRENČÍN 1583); gesste y Badincom dawali yačmen (B. BYSTRICA 1676)
L. gesste tak stary (LU 1775) dvojnásobne


išče p. ešte

ešťe ešťe

Zvukové nahrávky niektorých slov

desať rokov, ešte päťdesiat dix ans, encore cinquante
ešte päťdesiat rokov, ešte encore cinquante ans, encore
päťdesiat rokov, ešte sto cinquante ans, encore cent
rokov, ešte päťdesiat rokov ans, encore cinquante ans
rokov, ešte sto rokov ans, encore cent ans
teda ešte dvadsaťsedem minút donc encore vingt-sept minutes
trvať ešte niekoľko hodín durer encore quelques heures
žiť ešte sto rokov vivre cent ans encore
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu