dúha -y dúh ž.
1. oblúk farieb vznikajúci odrazom a lomom slnečných lúčov v daždi: vidieť na oblohe d-u
2. ohnutá doska ako časť steny suda
● expr.: piť ako d. veľa; byť smädný ako d. veľmi;
dúhový príd.: d-é farby farby slnečného spektra;
dúhovo prísl.: d. sfarbený;
dúžka -y -žok ž. zdrob. k 2
dúha dúhy dúh ž.
dúha dúhy dúh ž. 1. ▶ optický jav v atmosfére v podobe farebného oblúka vyvolaný lomom a odrazom slnečného svetla na vodných kvapkách a obsahujúci všetky farby svetelného spektra: sedemfarebná d.; oblúk dúhy; po búrke sa na oblohe ukázala d.; zažiariť všetkými farbami dúhy; motýliky farebné ako dúha [R. Moric]; Matka cez drobné dúhy sĺz videla iba plecitého mládenca. [M. Krno] 2. ▶ interferenčné farby na tenkom filme ropy, oleja a pod.: olejová d. 3. ▶ ohnutá doska ako časť steny suda: stiahnuť rozoschnuté dúhy obručou ◘ fraz. byť smädný ako dúha veľmi; piť ako dúha veľa, nestriedmo ◘ parem. dúha vodu pije už je po daždi, už nebude pršať ▷ dúžka -ky dúžok ž. zdrob. k 3: Vo dvore majú hotové dúžky na sudy. [Ľ. Petrovský]
dúha1, -y, dúh ž. pestrofarebný oblúk na oblohe, vznikajúci lomom slnečných lúčov na dažďových kvapkách;
pren. a) niečo podobné (tvarom al. farbami) dúhe: A na jej čele svätosti dúha. (Sládk.); b) nádej, symbol nádeje: Má sa zriecť tej dúhy, ktorá sa pnie nad jeho budúcnosťou. (Zúb.)
● piť ako d. veľmi; smädný ako d. veľmi;
dúhový príd.: d. oblúk, d-é farby; sklár. d-é sklo dúhovo sfarbené;
dúhovo prísl.: farbiť, zafarbiť na d.
dúha2, -y, dúh ž. časť steny dreveného suda;
dúžka, -y, -žok ž. zdrob.
dúha1 ž. csl farebný oblúk na oblohe obyčajne po daždi: Po búrki višla dúha (Kociha RS) F. pije ako dúha (Slov. Ľupča BB) - nestriedmo; smední ako dúha (Rim. Píla RS) - veľmi; dúha vodu pije, už nebude pršat (Rozbehy SEN), po diźdžu dakedi duha vodu pije (Dl. Lúka BAR) - objavuje sa dúha; plátno farbili na dúhi (Val. Dubová DK) - dúhovými farbami; dúhový príd.: Mala dúhovia šeti oblešenia (Kameňany REV)
dúha2 ž. (duha) 1. csl časť steny dreveného suda, kade ap., dúžka: Drevenuo, čo je na sude, sa dúhi (Sklabiná MK); Cekňe bočka, bo duha rosčepena (Smižany SNV); duha (Lamač BRA) 2. drevená latka: Celí košiar je z drevenih dúhou zložení, to sa takie drevenie latke poprikladanie pri sebe (Sklabiná MK)
dúhový p. dúha1
dúha ž 1. oblúk: tri kochy, na kterich temer pri samjch duhach na boku diery (sú) (B. BYSTRICA 17. st); most kamenny strnást dúch aneb sklepeny magycy; na stlúpe wysokem Apollyna, boha ffalessného hamba zlata z duhu stribernu byla okrásena (KrP 1760) 2. pestrofarebný oblúk na oblohe spôsobený lomom slnečných lúčov na dažďových kvapkách: Isis: duha nebeska (VT 1648); arcus: duha na nebi (KS 1763) 3. diel dreveného suda: bednarowj od becžek, cžo do nich duhj nawlacžowal (TRENČÍN 1584); duhy dubowe (ZVOLEN 1620); dagu ty dwogake duhy, gednge budu krywge a druhge hladkie (KRUPINA 18. st) P. atpn domina Duha (v Bratislavskej 1286); -ový, -ovný príd k 2: barwy duhowee (HL 17. st); šnuruwaczka zelena duhowa; šnuruwaczka sita duhowna hodbawna (LIPTOV 1771-72)