dážď dažďa m. atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: hustý, drobný d., kvapky d-a; chystá sa na d.;
pren. d. guliek veľké množstvo; → zlatý d.
● rásť, množiť sa ako huby po d-i veľmi; dostať sa z d-a pod odkvap nepolepšiť si; po d-i býva pekne; nebude z toho → oblaku d.;
dažďový príd.: d-á voda;
dáždik -a, dáždiček -čka m. zdrob. expr.
dážď dažďa pl. N dažde G dažďov I dažďami m.
dážď dažďa pl. N dažde G dažďov m. 1. ▶ vodné zrážky padajúce na zem z oblakov vo forme kvapiek, ktoré sa tvoria skvapalnením vodných pár ochladených na teplotu rosného bodu al. topením malých ľadových kryštálov: jarný, letný, mierny, občasný, silný, trvalý d.; krajinský d. mierny, dlhšie trvajúci na väčšom území; miestny d. trvajúci len niekoľko minút, prehánka; prívalový d. lejak; tropické dažde; d. so snehom; kvapky dažďa; obdobie dažďov; plášť do dažďa; d. bubnuje na streche; padá hustý d.; spustil sa d.; d. ustal; zberá sa na d. bude pršať; Vonku vystrájal vietor, dážď plieskal o sklá okien. [I. Habaj]; astron. meteoritový d. padanie veľkého množstva meteoritov pochádzajúcich z jedného telesa na malé územie; meteorický d. veľmi hustý meteorický roj □ kyslé dažde ekologicky škodlivé dažde vyvolané vymývaním oxidov dusíka a síry z atmosféry; krvavý dážď dážď sfarbený červeným africkým púšťovým prachom, ktorý občas preniká južným prúdením do Európy 2. expr. ▶ padajúce množstvo niečoho: d. guliek, kvetov; Zniesol sa na ňu dážď pľuvancov. [A. Hykisch]; Zranené skaly sypali kamenný dážď na hlavy obrancov. [J. Zdražil] □ zlatý dážď bežné označenie okrasného kra s množstvom drobných žltých kvetov kvitnúcich skoro na jar, bot. zlatovka previsnutá Forsythia suspensa ◘ fraz. rásť ako huby po daždi veľmi rýchlo; čo by krvavý dážď padal za každých okolností; dažďu nohy visia bude pršať; dostať sa z dažďa pod odkvap nepolepšiť si; nebude z toho oblaku dážď niečo sa neuskutoční, nepodarí ◘ parem. po daždi pekne býva zlé sa zväčša obráti na dobré; ranný dážď, ženský plač a psie krívanie nemá dlhé trvanie; ranný dážď ako starej baby tanec/ako ženský plač slabý, krátky; ak zaplače Margita, bude dažďov dosýta; dážď na Margitu neosoží senu (13. 7.) ▷ dáždik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1: letný d.; Tvár mi vlhčí drobný dáždik. [L. Ťažký]; Pán Gorazd čoskoro usúdil, že popoludní asi spŕchne dáždik. [P. Jaroš]; dáždiček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. k 1: Májová vlažička, vyrastie trávička, májový dáždiček, vyrastie chlebíček. [Sme 2000]; daždisko -ka -dísk s., v sg. i m. zvel.: Našej starej materi to daždisko vtedy zneuctilo súkenné papuče. [A. Habovštiak]
dážď atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: drobný, teplý dážď; spustil sa dážď • spŕška (prudký krátky dážď) • pŕška (krátky, prechodný dážď): jarná pŕška • prehánky (náhly dážď): zajtra budú prehánky • lejak (prudký hustý dážď): tropický lejak • expr.: leja • lejavica • sprcha
forzítia ozdobný záhradný ker so zlatožltými kvetmi • bot. zlatovka previsnutá (Forsythia) • hovor. zlatý dážď (iné je štedrec)
štedrec ker so strapcami žltých kvetov • hovor. zlatý dážď (iné je forzítia)
zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakov • kolízia: dopravná kolízia • zraz: zraz gúľ • hovor. karambol: byť svedkom karambolu • havária (dopravná nehoda): zahynul pri havárii • subšt. búračka
2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmi • konflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmery • bitka: vyhrať bitku • boj: padnúť v boji • zápas: zápas s presilou • incident: pohraničný incident • potýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • konfrontácia: hroziť konfrontáciou síl • menej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí
3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážke • hádka: rodinná hádka • škriepka: zbytočné škriepky • zvada: zvada o peniaze • spor: vyprovokovať spor • potýčka: matka sa dostala do potýčky so synom • incident: dnes som mal incident s manželkou • priek: nekonečné prieky o dedičstvo • výstup: robiť výstupy • konfrontácia: ideologická konfrontácia • konflikt: dramatický konflikt • šarvátka: malicherné šarvátky • hovor. scéna: hysterické scény • expr.: búrka • vojna • hrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavica • hovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava) • expr. zried. vadenica (Novomeský) • hovor. expr. harmatanec • kniž. svár
p. aj roztržka
4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru
5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážky • dážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážď • sneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký sneh • ľadovec • krúpy • krupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy
dážď, dažďa m. vodné zrážky padajúce v podobe kvapiek z mračien na zem: veľký, prudký, hustý, teplý, chladný, drobný, ranný d.; na d-i, v d-i, za d-a, pred d-om, po d-i; prší d., spustil sa d.; ide d. bude pršať; zachytil ho d. zmokol; byť vystavený d-u moknúť
● množiť sa, rásť ako huby po d-i veľmi; hovor. žart. d-u nohy visia je pred dažďom; po d-i býva pekne (prísl.) bude zase dobre; nebude z toho mračna d. z toho nič nebude, to sa neuskutoční; do blata veľa d-a netreba (prísl.) zlé sa ľahko zhorší; dostať sa z d-a pod odkvap zo zlého do horšieho, nepolepšiť si;
pren. expr. veľké množstvo niečoho, záplava: d. kvetov, d. bozkov, d. slnečných lúčov;
dažďový príd.: d-á voda, d-é kvapky; hovor. d. kabát do dažďa;
dáždik, -a m. zdrob. expr.: tichý, drobný, májový, jarný d.;
dáždiček, -čka m. zdrob. expr.
dážď m. (duožď, diežď, déžď, déšč, diždž, džiždž) 1. csl vodné kvapky padajúce z mračien: Uťekajťe, ľebo buďe velkí dáš! (Ľuboreč LUČ); Dášť paňe (Tesáre TOP); Ehe, akí ďieš! (Mašková LUČ); Velkí džišč se spuščil (Kameňany REV); Pre_dožďom, kod má iťi duoš, tode sa čele eduvatej, pichaju (Čelovce MK); Zatáhnuté nebo na déšč (Dúbravka BRA); Dajaki dižď ih zmočel (Kokšov-Bakša KOŠ) L. májoví déšč (Lamač BRA) - slabý dážď; krajinskí diéždž (Rakovice PIE), krajinskí ďišť (Revúca) - dlhotrvajúci dážď na veľkej oblasti F. jalovi jag diśč (Studenec LVO) - nevýrazný; ľecel jag diśč (Studenec LVO) - veľmi; plakal jag diśč (Krásna n. Horn. KOŠ) - veľmi; už ďížďu nohi visia (Rim. Píla RS) - je pred dažďom; pár dážďou spadne (Detva ZVO) - trochu spŕchne; raňajší dážď je ako ženskí plač (Pukanec LVI) - skoro pominie; viťahova_ca ako hľísta na ďíš (Rim. Píla RS) - preťahovať sa, zívať; májoví dášť, vlasi po pás (Pukanec LVI) - napomáha rast; po ďížďu slnko zasvieťí (Rim. Píla RS) - po hádke býva zmierenie; z veľkej hrymoty malo diźdžu (Humenné) - o neprimeranom rozčuľovaní sa; prišou̯ z ďížďa pod otkvap (Rim. Píla RS) - dostal sa zo zlej situácie do horšej; napľuj fľändre do očí, a ona ťi povie, že padá dášť (Krivá DK) - nemravnica neprijíma nijaké výčitky; na jär koredz dážďä - ľiška blata, v jäseňi ľiška dážďä - koredz blata (Krivá DK) - jarný a jesenný dážď nie je rovnaký 2. nov. v dvojslovnom názve rastliny: zlatej déš (Málinec LUČ) - druh ozdobného kra, bot. štedrec (Laburnum); dáždik i dáždiček m. zdrob. expr. k 1: Zišou̯ bi sa ťichí dážďik (Necpaly MAR); Dobrí takíto järní čichí džiždžík (Brusník REV); Noční déždžig nepokazí robotu (Brestovany TRN); To diźdžiku bi trebalo na tote śirotki (Fintice PRE); Čekame, kedi kuz diźdžička spadňe (Spiš. Štvrtok LVO) F. májoví déščíček - po groši chlebíček (Skalica) - bude dobrá úroda; dáždisko m. zvel. expr. k 1: Aľe sa spusťiu̯ za dážďisko! (Mošovce MAR); dažďový príd. k 1: Džiždžová voda je dobrá na umívania (Nandraž REV); Dziévčence umívali si vlasi déždžovéj vode (Brestovany TRN); Hento mračno je jakési déščové, tušim zmokneme (Skalica); Cali tidzeň buľi diždžovo dňi (Žakarovce GEL)
dažďový p. dážď
déšč p. dážď
déžď p. dážď
diždž p. dážď
duožď p. dážď
džiždž p. dážď
dážď [dážď, déšť, dóžď, dišt/-šč] m vodné zrážky padajúce v podobe kvapiek z mračien na zem: prečs’, kalina, v kríčku stála, tichého sa dažďa bála (RL 15. st); uderil prudký déssť (P. ĽUPČA 1585 E); Buoh nam nahoditi racžil daždia ((ŠTIAVNIČKA) 1607); z oblaku prssj (:kropj:) dósst a prjwal (OP 1685); dists huszti (DŽ 1752); bo bars tupo roslo, pre ten velki disc (SPIŠ 1782 E); ak že se robi dišt (HRANOVNICA 18. st); x. pren w dessti kacjrstwa (WO 1670) v silných vplyvoch L. páliaci, pripálený, slnečný d. kt. spôsobuje na rastlinstve hrdzu: palicy dešt; pripaleny dešt (KoA 17. st); (tabakový list) nech neni cerni, cerno flekovaty aneb od rudj, to gest slunecneho dezda (Kur 1786) F. koho desst spere, darmo kepen bere (BV 1652) neskoro plakať nad rozliatym mliekom; čo sa stalo, sa už neodstane; -ový, -ovný príd: w deždoweg wode (MT 17. st); w čas deždgownj (D. JASENO 1668); colliquiae: jarki deždowne (LC 1707); w čas zimnj a deždowy (HT 1760) daždivý; když disstowý čas trwá (VOv 1779); škodlive dašdovne privaly (VESELÉ 1776 LP); desstowj plássť (BPr 1787) do dažďa L. déssťowa žaba (KS 1763) rosnička; d. červ, červík dážďovka: lumbricus: desstowj čerw (ASL 1740); z desstowých čerwj ku duch (TT 1745); -ovno prísl daždivo: kdy gest chmurno a deždiowno (HL 17. st); -ik dem expr: po daždiku da se orati (ŠTIAVNIČKA 1607); deždik dolu kape (KoA 17. st)