dynamický príd. ‹g› odb. týkajúci sa sily, na nej založený, prejavujúci (vnútornú) silu, pohyb, vývoj, pohybový, silový (op. statický): d. činiteľ; d-é pôsobenie; hud. d-é znamienka označujúce silu tónu; lingv. d. prízvuk prejavujúci sa hlavne zosilnením intenzity hlasu, silový; d-é sloveso zvratné sloveso značiace intenzívnu účasť podmetu na slovesnom deji (napr. natrápiť sa s niečím, prosiť sa niekomu); tech. d-á skúška materiálu pri ktorej zaťažujúce sily rýchlo vzrastajú al. pôsobia súčasne; eltech. založený na elektrodynamickom princípe: d. reproduktor, mikrofón; d-á prenoska; fyziol. d. stereotyp vytvorený stálym opakovaním určitých podnetov (proces učenia, vytváranie návykov a pod.); psych. d-á psychológia teória (napr. Freudova, Adlerova), ktorá duševno chápe vo zvýšenej miere ako proces;
dynamicky prísl.;
dynamickosť -ti ž. dynamika