dynamika -y ž.
1. zmena, pohyb, vývin niečoho, dynamickosť, op. statickosť: spoločenská d.; d. systému
2. odbor mechaniky skúmajúci súvislosť medzi charakterom pohybu a jeho príčinou, t. j. silou: zákony d-y
3. hud. odstupňovanie sily tónov;
dynamický príd. k 1, 3 kt. zahŕňa, prejavuje silu, zmenu, pohyb, op. statický: d. faktor, jav, d-é vlastnosti; d. človek, pracovník pohotovo a správne reagujúci na aktuálne potreby; hud. d-é znamienko kt. naznačuje silu tónu; lingv. d. prízvuk kt. zdôrazňuje slabiku v slove zvýšením sily, op. melodický;
dynamicky prísl.;
dynamickosť -i ž. dynamika
dynamickosť -ti ž. ▶ prejav (vnútornej) sily, pohybu, vývinu, zmeny; vlastnosť, pre ktorú je charakteristický pohyb, vývin; dynamický, prudký ráz; op. statickosť: spoločenská d.; d. vývoja; d. tvarov; d. našej súčasnosti; d. deja, kompozície, námetu; dialóg, hra stráca d.; zápasu chýba d.; d. slovenskej morfológie, prísloviek; ortoepická d.; d. v jazyku, v lexike
dynamický príd. ‹g› odb. týkajúci sa sily, na nej založený, prejavujúci (vnútornú) silu, pohyb, vývoj, pohybový, silový (op. statický): d. činiteľ; d-é pôsobenie; hud. d-é znamienka označujúce silu tónu; lingv. d. prízvuk prejavujúci sa hlavne zosilnením intenzity hlasu, silový; d-é sloveso zvratné sloveso značiace intenzívnu účasť podmetu na slovesnom deji (napr. natrápiť sa s niečím, prosiť sa niekomu); tech. d-á skúška materiálu pri ktorej zaťažujúce sily rýchlo vzrastajú al. pôsobia súčasne; eltech. založený na elektrodynamickom princípe: d. reproduktor, mikrofón; d-á prenoska; fyziol. d. stereotyp vytvorený stálym opakovaním určitých podnetov (proces učenia, vytváranie návykov a pod.); psych. d-á psychológia teória (napr. Freudova, Adlerova), ktorá duševno chápe vo zvýšenej miere ako proces;
dynamickosť -ti ž. dynamika
dynamickosť p. dynamika
dynamika ustavičná zmena, pohyb, vývin niečoho • dynamickosť • kniž. dynamizmus (op. statickosť): dynamika, dynamizmus jazyka; spoločenská dynamika, dynamickosť • živosť
dynamický príd. týkajúci sa sily; pôsobiaci, prejavujúci pohyb, silu: fyz. d. tlak, d. princíp; hud. d-é znamienko; lingv. d. prízvuk; d. človek, d-á osobnosť; d. vývin;
dynamickosť i dynamičnosť, -ti ž. prejav sily, pohyblivosť
(jedna) dynamickosť; (bez) dynamickosti; (k) dynamickosti; (vidím) dynamickosť; (ó) dynamickosť!; (o) dynamickosti; (s) dynamickosťou;
(dve) dynamickosti; (bez) dynamickostí; (k) dynamickostiam; (vidím) dynamickosti; (ó) dynamickosti!; (o) dynamickostiach; (s) dynamickosťami;