dynamický -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s dynamikou, silou, pohybom; op. statický: dynamické pôsobenie; dynamické vlastnosti; dynamická geológia skúmajúca geologické sily, ich prejavy a pôsobenie na vývoj, zloženie a stavbu Zeme; tech. dynamická skúška tvrdosti materiálu nárazom; lingv. d. prízvuk ktorý zdôrazňuje slabiku v slove zvýšením sily; hud. dynamické znamienko označujúce silu tónu; fyziol. d. stereotyp systém reakcií organizmu vytvorený na základe stáleho opakovania určitých podnetov (napr. proces učenia, vytváranie návykov) 2. 2. st. -kejší ▶ zahŕňajúci, prejavujúci (vnútornú) silu, pohyb, vývin, zmenu; založený na sile, pohybe, neustálej zmene; op. statický; syn. pohyblivý, živý, rušný: d. faktor, jav; d. vývoj, rozvoj; d. proces, trend; d. hospodársky rast; dynamické pôsobenie, napredovanie; dynamické tendencie, vlastnosti; dynamická jazda rýchla, svižná; d. šport rýchly, plný pohybu; d. typ hráča; d. človek plný energie, aktivity; d. tok života rýchly, prudký, stále sa meniaci; d. tanec rýchly, živý; dynamická hudba; dynamické predstavenie majúce rýchly spád; jazyk je zložitý d. systém v ktorom je neustály pohyb; dynamická forma, výstavba diela; súčasné obdobie je dynamické; usilovať sa udržať niečo v dynamickej rovnováhe