dym -u m. plyny a čiastočky popola ako výsledok horenia: tabakový d.; d. ide z komína
● expr. (ne)stojí (ani) za → fajku d-u; všetko je iba d. márnosť;
dymový príd.: d. zápach od dymu; d-á farba sivastá ako dym; d-á clona z dymu i fraz. úmyselné zahmlievanie skutočnosti
dym -mu m.
dym dymu pl. N dymy m. ▶ plyny a čiastočky popola vznikajúce pri horení: hustý, čierny d.; tabakový d.; voňavý d. (kadidla); jedovatý, štipľavý d.; d. z cigarety; stĺp, mračno dymu; z komína stúpa d.; d. sa chumelí, valí; d. sa rozplynul; vietor rozháňa d.; narobiť veľa dymu; izba smrdí dymom, od dymu; dusiť sa v dyme, od dymu; d. dráždi na kašeľ; od dymu štípu oči; vypúšťať kolieska dymu; mesto zahalené dymom; sopka chrlila dym a popol; Chvíľu bafkal, zamyslene vyfukoval dym. [H. Zelinová] ◘ fraz. rozplynúť sa/stratiť sa/zmiznúť ako dym rýchlo, nepozorovane; [je tu] dymu, že by sa dal krájať/že by mohol sekery vešať veľmi veľa; kúpiť/predať niečo za fajku dymu lacno; nestojí to ani za fajku dymu al. stojí to za fajku dymu nemá to žiadnu cenu, nie je to nič hodné; všetko je iba dym márnosť ◘ parem. niet dymu bez ohňa všetko má svoju príčinu; keď sa o niečom hovorí, obyč. je na tom niečo pravdy; veľa dymu, málo ohňa veľa rečí, málo úžitku, veľa kriku pre nič ▷ dymček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: Hľadel kamsi do povaly, púšťajúc pred seba krátke beláskavé dymčeky. [M. Urban]
dym plyny a čiastočky popola vznikajúce pri horení: tabakový dym • čmud (hustý čierny dym): štipľavý čmud spálenísk • čad: zápach čadu • kúr (Timrava) • smud (čierny štipľavý dym): smud napĺňal izby
dym, -u m. plyny, pary a drobné čiastočky popola, uvoľňujúce sa pri horení: čierny, dusivý, tabakový d.
● všetko sa rozíde (rozplynie) v dym zanikne; všetko je iba dym márnosť, pominuteľnosť; niet domu bez d-u (porek.) bez mrzutostí, svárov ap.;
dymový príd.: voj. d-á clona z dymu; d. zápach po dyme; d-é pančuchy tmavosivej farby; tech. d-é potrubie na odvádzanie dymu
dym m. (dím, džim) csl produkt horenia unikajúci do vzduchu: Ďín sa valeu̯ na šetke strani (Tek. Breznica NB); Kod bole čele srďitej, demom s fukáča zme ich kroťile (Čelovce MK); Ej, ak sa valí tod dím! (Kameňany REV); Z nášho komína sa valil hustí čierni džim (Ratková REV); Ke_ca začína kúriť, dím bíva čierni (Návojovce TOP); Strašné dimi šli oproci nám, haselo sa (Predmier BYT); Dim śe vaľil, co až oči śčipalo (Dl. Lúka BAR) F. straťi_ca ako dim (Rim. Píla RS) - rýchlo zmiznúť; teľo hub jag dimu (Dl. Lúka BAR) - veľmi veľa; ňie je hoden aňi fajku dimu (Ležiachov MAR) - nemá nijakú cenu; mohli bi to odbaviť pri jennom díme (Bošáca TRČ) - naraz dve svadby; už bili v dímie (Brodské SKA) - utiekli; celí dom za chvílu jin višél do dimu (Bošáca TRČ) - zhorel; nieto domu bez dzimu (Detva ZVO) - prísl. všade sa nájdu nedorozumenia; dze je dím, tam je aj oheň (Bošáca TRČ), gďe ňehorí, tam aňi dímu ňeňi (Bánovce n. Bebr.) - všetko má svoju príčinu
džim p. dym
dym m 1. plyny, pary a drobné čiastočky ako splodiny spaľovania: fumus: dym (PG 1656); dim aby w usta ssel (HL 17. st); dym do očy beži (GV 1755); x. pren yako dym letha moge pominuly (CC 1655) rýchle; všecko usilovaňí dím malo zustať (BR 1785) malo byť zbytočné L. infumo: dýmem sussým (WU 1750) údim; capnion: zémsky dym (:bylina:), pólny ruta, dym (KS 1763) bot zemedym lekársky Fumaria officinalis F. dym do wreca chitaťi (GV 1755) o zbytočnej námahe 2. výpary a rozličné vlhkosti vznikajúce v ľudskom organizme: (jednorožcový roh) duchy žywotne od zlych dimow z zle krwy posslych čisty (HL 17. st); -ový príd 1. k 1: dymowych penezy (ŽILINA 1599- 1600) vyberaných ako poplatok od ohniska, komína; paru dymowu (Le 1730); smrad dymowy (WSt 18. st); capnos: dymowá bylina (KS 1763) bot zemedym lekársky 2. zadymený, začadený: fumeus: dymowy, začaďeny (KS 1763); subst d-é s adm poplatok odvádzaný vrchnosti od ohniska, domová daň: dimoweho nebudem powynen dawati (BYTČA 1616)
dymové p. dym