dyha -y dýh ž. tenká (drevená) doštička použ. v stolárstve (na obkladanie nábytku): mahagónová d.; d. z plastickej látky;
dyhový príd.
dyha dyhy dýh ž.
dyha dyhy dýh ž. ▶ tenký list dreva získaný lúpaním, krájaním al. zriedkavo rezaním kmeňov, používaný na výrobu preglejok, latoviek, v nábytkárstve na dyhovanie nábytku, na obkladanie stien a pod.: mahagónová, jaseňová, smreková d.; svetlá, tmavá, leštená d.; výplňová d.; d. sa šúverí, vlní, odlupuje; prirezať dyhu; odb. zosadzovanie dýh spájanie do väčších plôch ▷ dýžka -ky dýžok ž. zdrob.
dyha -y ž. ‹n› tenká drevená doska na výrobu preglejok, obkladanie nábytku a pod.;
dyha tenká, obyč. drevená doštička používaná na obkladanie nábytku • zastar.: furnier • furnír • fornier: leštená dyha, leštený furnier, fornier
dyha, -y, dýh ž. v stolárstve tenká doštička na obkladanie nábytku: orechová, jaseňová d.;
dyhový príd.;
dýžka, -y, -žok ž. zdrob.
dyha ž. (díha) stol. tenká doštička na obkladanie nábytku: Na vrchu aj spotku sú díhi (Malacky); díha (Pukanec LVI)