dychtivý príd. kt. dychtí po niečom; svedčiaci o tom: d. po poznaní; d-á mladosť nedočkavá;
dychtivo prísl.;
dychtivosť -i ž.
dychtivosť -ti ž. (i po čom) ▶ silná túžba, intenzívne chcenie, očakávanie; syn. túžba, žiadostivosť: d. po poznaní; d. po väčšej slobode; tvár mala napätú od dychtivosti; krotiť svoju d.; z jeho pohľadu kričala d.; priberá sa do práce s horúčkovitou dychtivosťou; vypytovať sa s prekvapujúcou dychtivosťou; Ľudia prichádzali do kníhkupectva s veľkou dychtivosťou a veľkým záujmom. [Pt 2000]
dychtivý príd. veľmi žiadostivý, vášnivo túžiaci po niečom, nedočkavý: d. človek, d. žiak; d-á duša, d-á mladosť, d-á zvedavosť; d. po slobode; Richtárka je dychtivá zvedieť, čo o tom povie ďalej. (Kuk.);
dychtivo prísl.: d. počúvať niekoho;
dychtivosť, -ti ž.
(jedna) dychtivosť; (bez) dychtivosti; (k) dychtivosti; (vidím) dychtivosť; (ó) dychtivosť!; (o) dychtivosti; (s) dychtivosťou;
(tri) dychtivosti; (bez) dychtivostí; (k) dychtivostiam; (vidím) dychtivosti; (ó) dychtivosti!; (o) dychtivostiach; (s) dychtivosťami;