dychtivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ so silnou, nedočkavou túžbou, s túžobnou, napätou zvedavosťou; syn. túžobne, žiadostivo: d. počúvať, pozorovať; d. sa opýtať, vyzvedať sa; d. túžiť po niečom; d. si priať niečo; d. sa napil hltavo; d. rozžiarené oči; d. bozkávať niekoho; d. čakať odpoveď; Súhlasila s tým dychtivo a natešene. [J. Lenčo]; Odo mňa čakala to isté, no najmä slová uznania, áno, tie očakávala najdychtivejšie. [B. Mačingová]; Detské obecenstvo dychtivo čakalo na rozprávku. [LT 1998]