dychtivý príd. kt. dychtí po niečom; svedčiaci o tom: d. po poznaní; d-á mladosť nedočkavá;
dychtivo prísl.;
dychtivosť -i ž.
dychtivý príd. veľmi žiadostivý, vášnivo túžiaci po niečom, nedočkavý: d. človek, d. žiak; d-á duša, d-á mladosť, d-á zvedavosť; d. po slobode; Richtárka je dychtivá zvedieť, čo o tom povie ďalej. (Kuk.);
dychtivo prísl.: d. počúvať niekoho;
dychtivosť, -ti ž.