Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dychtivý príd. kt. dychtí po niečom; svedčiaci o tom: d. po poznaní; d-á mladosť nedočkavá;

dychtivo prísl.;

dychtivosť -i ž.

dychtivo 2. st. -vejšie prísl.

dychtivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ so silnou, nedočkavou túžbou, s túžobnou, napätou zvedavosťou; syn. túžobne, žiadostivo: d. počúvať, pozorovať; d. sa opýtať, vyzvedať sa; d. túžiť po niečom; d. si priať niečo; d. sa napil hltavo; d. rozžiarené oči; d. bozkávať niekoho; d. čakať odpoveď; Súhlasila s tým dychtivo a natešene. [J. Lenčo]; Odo mňa čakala to isté, no najmä slová uznania, áno, tie očakávala najdychtivejšie. [B. Mačingová]; Detské obecenstvo dychtivo čakalo na rozprávku. [LT 1998]

dychtivý príd. veľmi žiadostivý, vášnivo túžiaci po niečom, nedočkavý: d. človek, d. žiak; d-á duša, d-á mladosť, d-á zvedavosť; d. po slobode; Richtárka je dychtivá zvedieť, čo o tom povie ďalej. (Kuk.);

dychtivo prísl.: d. počúvať niekoho;

dychtivosť, -ti ž.