dychtivý príd. kt. dychtí po niečom; svedčiaci o tom: d. po poznaní; d-á mladosť nedočkavá;
dychtivo prísl.;
dychtivosť -i ž.
dychtivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
dychtivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. (i po čom) ▶ ktorý silne, vášnivo, nedočkavo za niečím túži, dychtí; svedčiaci o túžbe; syn. túžiaci, chtivý, žiadostivý: d. človek; dychtivá duša; dychtivé oči, pohľady; dychtivá mladosť, zvedavosť; dychtivé očakávanie; dychtivá túžba po láske; byť d. po poznaní, po sláve; bola mladá a dychtivá po živote; prejaviť d. záujem o niečo; Húžva, vždy zvedavý na to, čo sa vo svete robí, a dychtivý po politických udalostiach, rád počúval. [Z. Zguriška]
dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivý • žiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľad • túžiaci • bažiaci • baživý • bažný • hladný • lačný • smädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstve • túžobný: túžobné očakávanie • nedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosť • expr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtená • zried. pachtivý
netrpezlivý ktorý nemá dostatok trpezlivosti, strpenia; svedčiaci o tom (op. trpezlivý) • nedočkavý: netrpezlivý, nedočkavý zákazník, hosť; nedočkavé prešľapovanie • nepokojný • nervózny (ktorý nevie pokojne čakať al. znášať niečo): nepokojný, nervózny pacient • dychtivý (s netrpezlivosťou očakávajúci niečo od budúcnosti): netrpezlivá, dychtivá mladosť • naliehavý • nástojčivý (vyžadujúci okamžitú reakciu, riešenie a pod.): naliehavé, nástojčivé volanie
túžobný vyjadrujúci túžbu, plný túžby • dychtivý • žiadostivý • roztúžený: túžobné, dychtivé očakávanie; túžobný, žiadostivý, roztúžený pohľad • zbožný: zbožné želanie • lačný • arch. žíznivý • zried. pachtivý (Figuli) • kniž. zastaráv. nyvý
žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobný • roztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľad • zažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivý • dychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaní • hladný • lačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očami • zastar. baživý • zried. bažný: baživý chvály • horúci • náruživý • vášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec
dychtivý príd. veľmi žiadostivý, vášnivo túžiaci po niečom, nedočkavý: d. človek, d. žiak; d-á duša, d-á mladosť, d-á zvedavosť; d. po slobode; Richtárka je dychtivá zvedieť, čo o tom povie ďalej. (Kuk.);
dychtivo prísl.: d. počúvať niekoho;
dychtivosť, -ti ž.
dychtivý príd. (dzichciví) csl žiadostivý, veľmi túžiaci po niečom: Strašne je toho jedla dichčiví (Kameňany REV); Je toho už dzichciví (Bošáca TRČ); Pijag je barz dichcivi za paľenku (Spiš. Štvrtok LVO); dychtive prísl.: Dzichcive sa napil vodi (Bošáca TRČ)
dzichcivý p. dychtivý
dychtivý príd veľmi žiadostivý, vášnivo túžiaci; náruživý, nedočkavý: turpilucricupidus: sspatného zysku dychtiwy (KS 1763); dichtiwy misliwec (VP 1764); -e prísl: po kterem (hosťovi) ste dychtiwe túžili (SLK 1766-80); -osť ž vášeň; nedočkavosť: toto conamine: z welkú dichtiwostu (NP 17. st) L. horel dichtiwostu (PT 1778) veľmi túžil