Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

dych -u m.

1. dýchanie, dýchnutie: mať (ne)pravidelný d., d. pacienta, zastaviť d.; druhý d. vyrovnanejšie dýchanie po prekonaní krízy pri dlhšom (šport.) výkone i fraz. nové sily

2. vydychovaný vzduch; para: d-om si ohrievať ruky

naberať d. získavať silu, oddychovať; do posledného d-u do smrti; (pozorovať) so zatajeným d-om napäto, sústredene; d. mu nestačí, dochádza mu d. nevládze; jedným d-om (povedať) naraz; (sotva) lapať d. byť zadychčaný; každým d-om (sa stavať za niečo) úplne; → vyrazilo mu to d.;

dychový príd.: d-é cvičenia; d-é nástroje založené na kmitaní vzduchového stĺpca v trubici pôsobením dychu hráča

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dych ‑u m.; dychový

dych dychu m. 1. ▶ vdychovanie a vydychovanie vzduchu, dýchanie, dýchnutie: mať (ne)pravidelný, prerývaný, zrýchlený, ťažký d.; počet dychov za minútu; d. mu oťažel; d. sa mu zastavil; zadržať d.; strácať d. nemôcť dýchať, dusiť sa, ↗ i fraz.; vydržať, vystačiť s dychom môcť al. vládať dýchať pri behu, rýchlej chôdzi, ↗ i fraz.; spievať jedným dychom viazane, bez medzery; spevák musí úsporne narábať s dychom; No videli sme, že sa premáha a hlbokým dychom naberá síl. [M. Figuli]; Tep a dych sa vám zrýchlia, krvný tlak stúpne, zachvejete sa. [P. Karvaš]; neos. zarazilo mu d. na chvíľu prestal dýchať; Čosi jej udrelo do pŕs a vyrazilo jej dych. [H. Zelinová] znemožnilo jej dýchať
2. ▶ vydychovaný vzduch: nepríjemný, vínový d.; dychom si ohrievať ruky; cítil jej horúci d.; Dych hneď pri ústach menil sa na paru a sneh vŕzgal pod nohami. [M. Urban]; Vydýchol z úst pálivý dych. [A. Ferko]
3. ▶ pôsobenie, prejavovanie sa, vyžarovanie niečoho (obyč. v ovzduší, v prostredí): d. jari; studený d. noci; svieži d. tatranských končiarov; mrazivý dych smrti [F. Švantner]; vrcholky stebiel tráv, spálené horúcim letným dychom [V. Bednár]
fraz. bežať/letieť ako bez dychu rýchlo; beží, ako mu len dych stačí veľmi rýchlo; [bojovať, pracovať] do posledného dychu do konca života, do smrti; dochádza mu dych al. dych mu nestačí al. nestačí s dychom nevládze, stráca sily, zaostáva; došiel mu dych vyčerpal sa, stratil všetky sily; druhý dych nové sily; chytať/chytiť druhý dych zbierať, nazbierať nové sily, novú životnú energiu, vzchopiť sa, vzpružiť sa; [povedať, prečítať niečo] jedným dychom naraz, bez prerušenia; [tvrdiť, dodať, povedať niečo] jedným dychom súčasne, zároveň (obyč. o veciach, ktoré si odporujú); každým dychom [byť za niečo] celou silou, celkom, úplne; lapať/zalapať po dychu usilovať sa nadýchnuť pri pocite nedostatku vzduchu (od prekvapenia, rozčúlenia, údivu a pod.); [ležať] bez dychu a) nedýchajúc b) v bezvedomí; mať krátky dych dlho nevydržať; naberať dych trocha si oddýchnuť po veľkej námahe, zbierať sily (na ďalšiu činnosť); nabrať dych/dychu a) nadýchnuť sa, začať normálne dýchať b) vzchopiť sa, vzpružiť sa; neostalo po niekom, niečom ani dychu zmizol, zmizlo; [počúvať, pozorovať, striehnuť] so zatajeným dychom napäto, sústredene; [počúvať] bez dychu s napätím, sústredene; [prísť, dobehnúť] bez dychu udychčaný, ledva dýchajúc; [sotva] lapať dych a) byť zadychčaný, ťažko dýchať b) nemôcť dýchať (od prekvapenia, rozčúlenia, úžasu a pod.); strácať dych nevládať ďalej, nestačiť so silami; vydržať/stačiť s dychom a) vystačiť so silami b) udržať tempo (v práci, v súťaži a pod.); vyrážať/vyraziť dych niekomu prekvapiť, ohromiť, omráčiť niekoho; zatajiť dych prestať dýchať (v napätí, v očakávaní, v strachu a pod.)

dych vydychovaný vzduch • para: dychom, parou si ohrievať skrehnuté prsty

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dych, -u m. vdychovanie a vydychovanie vzduchu, dýchanie: hlboký, pravidelný, rýchly, ťažký d.

lapať d. ťažko dýchať; do posledného d-u do smrti; každým d-om (napr. byť za niečo) celou silou, celkom, úplne; zatajiť d. prestať dýchať; so zatajeným d-om (pozorovať, striehnuť ap.) napnuto, s napätím; dokiaľ mu d. stačil kým vládal; d. mu nestačí, dochádza mu d. nevládze, stráca sily; jedným d-om (napr. povedať niečo) odrazu, naraz, bez prerušenia;

dychový príd.: d-é cvičenia; d-á hudba, d-é nástroje

Morfologický analyzátor

dych podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) dych; (bez) dychu; (k) dychu; (vidím) dych; (o) dychu; (s) dychom;

(štyri) dychy; (bez) dychov; (k) dychom; (vidím) dychy; (o) dychoch; (s) dychmi;

dych
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dych
G (bez) dychu
D (k) dychu
A (vidím) dych
L (o) dychu
I (s) dychom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) dychy
G (bez) dychov
D (k) dychom
A (vidím) dychy
L (o) dychoch
I (s) dychmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor