dychčať -í -ia -chč/-i! nedok. prudko a rýchlo dýchať, fučať: d. od námahy, od rozčúlenia
dychčať -čí -čia -či! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok.
dychčať -čí -čia dychči/dychč! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok. ▶ prudko, rýchlo a hlasno dýchať; syn. fučať: d. od námahy, od náhlenia; d. od rozčúlenia; namáhavo, naradostene dychčal; dychčiaci starec; z hrdla mu vychádza krátke, chripľavé dychčanie; Niekedy som už nevládala, spotená a zmorená som dychčala pri každom cviku. [E. Farkašová]; Ojo znovu zastal, neobzrel sa, dychčal ako pes. [D. Dušek]; pren. auto dychčí do kopca; dychčiaci osobný vlak
dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlboka • vdychovať • odb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovať • odb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchať • fúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlaní • dychčať • fučať • odfukovať • supieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahy • expr.: fuňať • funieť • fukotať • zdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýma • expr. zried. dychotať
2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2
dychčať p. dýchať 1
dychčať, -í, -ia, rozk. -i nedok. expr. veľmi rýchlo, prudko a hlasno dýchať: Bol rozčúlený a dychčal od náhlenia. (Bod.)
dychčať nedok. csl rýchlo a hlasno dýchať: Behal a potom dichčil (Kameňany REV); Tag dichčal, aš sa zadúšal (Prosné PB); Trochu pobehóv a už dichčav (Brestovany TRN); Ma čežobu na pľucoch, ta ľem dichči (Žakarovce GEL)