Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

dvoriť nedok. uchádzať sa o náklonnosť ženy: d. spolužiačke

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dvoriť ‑í ‑ia nedok.

dvoriť, zried. i dvoriť sa -rí (sa) -ria (sa) dvor (sa)! -ril (sa) -riac (sa) -riaci (sa) -renie nedok. (komu) ▶ usilovať sa získať náklonnosť, priazeň dievčaťa al. ženy: dlho, nesmelo, vytrvalo dvoril spolužiačke; prijať niečie dvorenie; Potrpela si na gavalierstvo, nezáväzné dvorenie. [I. Izakovič]; Iste sa bude zajtra zaliečať svojmu predstavenému s oveľa väčšou vehemenciou, než sa kedy dvoril akejkoľvek žene. [H. Dvořáková]; Vrany sedia blízko seba vysoko na konári a samec dvorí samici. [NP 1987]opak. dvorievať -va -vajú -val

dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


hovieť si oddávať sa pohodliu, nečinnosti • expr.: voľkať sihovkať silebediť sipovoľkávať si: hovejú si, voľkajú si pri kávičke; nič nerobí, iba si hovie, lebedíexpr. bahniť si (Andruška)expr. dvoriť si (Kukučín)dopriavať sižičiť si (pohodlie) • povoľovať si: narobil sa dosť, teraz si povoľujeodpočívaťoddychovať (po robote, námahe)


obletovať expr. uchádzať sa o náklonnosť niekoho • expr.: obletúvaťkrútiť satočiť safraz. mať sa okolo niekoho: obletuje vedúceho, krúti, točí sa okolo neho, aby získal prednosť; Musíte sa mať okolo našej mamy!hovor.: kurizovaťbrať na niekoho (pri prejavovaní ľúbostného citu): kurizoval spolužiačke, bral na susedudvoriť (vo vzťahu muža k žene): dvoriť dievčaťuexpr. hrkútať (okolo niekoho)


zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmihovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi vonexpr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnostiflirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtujedvoriťhovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechcelíškať sapodlizovať sapochlebovaťpodkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstavenýmpredchádzať si: predchádza si rodičov nevestyexpr. zastar.: fatinovať safatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dvoriť si, -í, -ia nedok. ľud. odpočívať, hovieť si, venovať sa sebe: Ona má svoj vlastný svet, v ktorom si dvorí do vôle. (Kuk.)


dvoriť, zried. i dvoriť sa, -í, -ia nedok. (komu) uchádzať sa o priazeň, lásku ženy, zaliečať sa: Každej minúty použije, aby mi dvoril. (Tim.) Gavalieri dvorili sa pannám. (Hor.);

opak. dvorievať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

dvoriť nedokonavé sloveso
(ja) dvorím VKesa+; (ty) dvoríš VKesb+; (on, ona, ono) dvorí VKesc+; (my) dvoríme VKepa+; (vy) dvoríte VKepb+; (oni, ony) dvoria VKepc+;

(ja som, ty si, on) dvoril VLesam+; (ona) dvorila VLesaf+; (ono) dvorilo VLesan+; (oni, ony) dvorili VLepah+;
(ty) dvor! VMesb+; (my) dvorme! VMepa+; (vy) dvorte! VMepb+;
(nejako) dvoriac VHe+;
dworiť dworiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor