Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dvor -a m.

1. nezastavané (ohradené) priestranstvo pri dome, budove: deti sa hrajú na (školskom) d-e; vojsť s vozom do d-a; gazdovský d.;

pren. svetelný úkaz v podobe kruhu okolo mesiaca

2. v min. (veľké) hospodárstvo, gazdovstvo: panský d.

3. vysokopostavená inštitúcia, úrad ap.; ich sídlo: kráľovský d.; medzinárodný súdny d.

4. panovník a jeho kruh: vzbura proti d-u; zásah cisárskeho d-a;

dvorový príd. k 1: d-é vráta;

dvorný¹ príd. k 1, 3, 4: d. priestor; d. radca, kapelník;

dvorský príd. k 3, 4: d-á spoločnosť; d-é služobníctvo;

dvorček -a m. zdrob. k 1

dvor -ra L -re pl. N -ry m.

Alexandrov Dvor -vho -ra m.

časť obce Báb;

Dvorčan, Alexandrovodvorčan -na pl. N -nia m.;

Dvorčanka, Alexandrovodvorčanka -ky -niek ž.;

dvorský, alexandrovodvorský -ká -ké príd.

Alžbetin Dvor -nho -ra m.

časť obce Miloslavov;

Dvorčan, Alžbetinodvorčan -na pl. N -nia m.;

Dvorčanka, Alžbetinodvorčanka -ky -niek ž.;

dvorský, alžbetinodvorský -ká -ké príd.

Ďulov Dvor -vho -ra L -vom -re m.

časť mesta Komárno;

Dvorčan, Ďulovodvorčan -na pl. N -nia m.;

Dvorčanka, Ďulovodvorčanka -ky -niek ž.;

dvorský, ďulovodvorský -ká -ké príd.

Dvor Mikuláš -ra Mikuláš m.

časť obce Dubník;

Dvorčan, Mikulášan -na pl. N -nia m.;

Dvorčanka, Mikulášanka -ky -niek ž.;

dvorský -ká -ké, mikulášsky -ka -ke príd.

dvor -ra L -re pl. N -ry m. 1. ▶ nezastavané, obyč. ohradené, nekryté priestranstvo pri dome, medzi budovami: priestranný, upravený d.; spustnutý d.; dedinský, susedný, spoločný d.; školský d.; družstevný d.; fabrický, kasárenský, väzenský d.; d. so stodolou; deti sa hrajú na dvore; vojsť s autom do dvora; motkať sa po dvore; vyzametať d.; izba s oknami do dvora; stav. stavebný d. priestranstvo okolo stavby
2. ▶ (v minulosti) veľké, rozsiahle hospodárstvo, gazdovstvo, poľnohospodárska usadlosť: gazdovský, sedliacky d.; bol koniarom na panskom dvore
3. ▶ panovník a jeho rodina, príbuzenstvo, služobníctvo; panovník a jeho kruh (dvorania, vysokí hodnostári, ministri, úradníci a pod.) ako predstavitelia moci; sídlo panovníka al. veľmoža: cisársky, viedenský d.; kniežací, šľachtický d.; príslušníci, príchod kráľovského dvora; divadelné predstavenia na dvore francúzskeho panovníka; zariadiť záležitosti pri dvore; politika, zásah dvora; vzbura proti dvoru; byť na strane dvora; byť verný, slúžiť dvoru; vykonávať nariadenia dvora; Zdá sa, že pri dvore nevedia, čo tu stvárajú komisári. [A. Lacková-Zora]
4. ▶ príslušníci šľachty slúžiaci panovníkovi; syn. dvorania, dvoranstvo: cisár so svojím dvorom; v prítomnosti kráľa a celého dvora
5. ▶ vysokopostavená inštitúcia, úrad a pod.; ich sídlo: V Európe sa nestalo, aby niekedy z kontrolných dvorov niekoho odvolali. [Pd 1994] □ Medzinárodný súdny dvor v Haagu; Európsky účtovný dvor
6. astron. ▶ svetelný úkaz v podobe kruhu okolo Mesiaca
◘ fraz. [z] dvoch dvorov pes falošný, bezzásadový človek ◘ parem. dva kohúty na jednom dvore sa neznesú; každý pes je na svojom dvore najsmelší doma je každý smelý
▷ zdrob. ↗ dvorček; dvorík -ka pl. N -ky m. zdrob. zried.: Kým bol malý, sedával na dvoríku pred klietkami. [H. Zelinová]; Drevenou bránkou vošli sme do úzkeho dvoríka. [M. Urban]; dvorisko -ka -rísk s., v sg. i m. zvel.: Prešli dvoriskom a rovno k odchýleným vrátam humna. [A. Plávka]; Bolo to dvorisko zapratané bírešskými prístavkami, konskými maštaľami. [F. Hečko]

Krížový Dvor -vého -ra L -vom -re m. časť obce Číčov;

Krížovodvorčan, Dvorčan -na pl. N -nia m.;

Krížovodvorčanka, Dvorčanka -ky -niek ž.;

krížovodvorský, dvorský -ká -ké príd.

Ladislavov Dvor -vho -ra m. časť mesta Levice;

Dvorčan, Ladislavovodvorčan -na pl. N -nia m.;

Dvorčanka, Ladislavovodvorčanka -ky -niek ž.;

dvorský, ladislavovodvorský -ká -ké príd.

dvor, -a, 6. p. -e m.

1. nezastavané (obyč. ohradené) priestranstvo pri dome: školský, gazdovský d., byť na d-e, vojsť do d-a; pren. mesiac má d. kruh okolo seba

● ľud. (z) dvoch dvorov pes falošný, bezzásadový človek, prisluhovač; dva kohúty na jednom dvore sa neznesú (prísl.) o dvoch ľuďoch, ktorí sa nezhodnú pri veci, na ktorej majú obaja záujem; každý pes je na svojom dvore najsmelší (prísl.) doma je každý smelý;

2. sídlo panovníka, veľmoža, pápeža; panovník s kruhom dvoranov a vysokých hodnostárov predstavujúcich vládnu moc: cisársky, kráľovský, pápežský, kniežací, šľachtický, viedenský d.; odpor šľachty proti d-u proti panovníkovi;

3. dvorania, dvoranstvo: kráľ so svojím d-om;

4. v názvoch niektorých úradov: medzinárodný súdny d., kontrolný d.;

5. zastar. hospodárstvo (obyč. väčšie): panský, štátny d.;

dvorový príd. k 1: d-é dvere, vráta;

dvorný¹ príd. k 1, 2: d. byt, d. pes, d-é okno, d-é vráta; d. kancelár, d. dodávateľ, d. blázon, d. kapelník, d. radca, d-á dáma, d-á spoločnosť;

dvorský¹ príd. k 2: d. radca, d. hodnostár, d. kancelár, d-á kancelária;

dvorček, zried. i dvorík, -a m. zdrob.

dvor m.
1. csl nezastavané, obyč. ohradené priestranstvo pri dome: Hajzeľ zme maľi pri hnoji na dvore (Žaškov DK); Iďen duor zametaťi (Kociha RS); Smradu bolo plní dvór (Kostolné MYJ); Šenkér mieu̯ plní dvúr prázdních sudú (Jablonové MAL); Dvur maľi pulni hadzini (Geraltov SAB); Dvur bil ľem v majiru, mi, gazdove, maľi dvorce (Dl. Lúka BAR)
L. zadní dvor (Ružindol TRN) - časť dvora pri hospodárskych staviskách; koscelni dvur (Studenec LVO) - priestranstvo okolo kostola
F. každí pez je najsmelší na svojém dvóre (Bošáca TRČ) - každý je doma smelý; z dvuh dvorou pes (V. Straciny MK), to je pez ze šeckíh dvóróv (Lukáčovce HLO) - falošný človek
2. zried. hospodárstvo: Dakedi buľi u nas pan a oňi maľi das pejdz dvori (Ostrovany SAB); Biroše robia vo dvore (Markušovce SNV); dvúr (Rozbehy SEN)
F. Beda tomu dvorovi, dze roskazuje krava volovi. Neščasní ten dvór, dze ňení pánom vól (Bošáca TRČ) - kde rozkazuje žena; To aňi ňe dvur, ket kohud ňeśpiva (Sobrance) - to nie je žiadne gazdovstvo
3. or v spojení s predložkou znamená priestor mimo domu, von i vonka: Na dvore mrzlo (Krivá DK); Ťesťíná sä obávala, že (k)torousi šlo na dvor z izbi a že naza_cä ňevráťiu̯ (Žaškov DK)
4. plocha 16 kvadrátov lúk patriacich k usadlosti: dvor (Lipt. Trnovec LM)
5. rozstup zubov na píle: dvor (Cinobaňa LUČ)

dvorček, dvorec p. dvor

dvor [-or, -ôr, -úr] m
1. nezastavané (obyč. ohradené) priestranstvo pri dome: haluzi nemagi rosti przes geho dwuor susedowi (ŽK 1473); na placz domu neb dworu susedy wsseczki powolawsse (BRATISLAVA 1559); konye len tak po dwore chodye (SUČANY 1622); dolu dworom ssiel (D. JASENO 1732); byla na dwure hromada kamenj (VP 1764)
F. nema žadneg krywdj, komu zbozj wssudj po dwore se sussjwa (BV 1652)
2. poľnohospodárska usadlosť, gazdovstvo, sesia: z tiech trzy panow dworow (SKALICA 1432); Petr ten dwuor se wssym geho przislussenstwim držel (BUDÍN 1499 SČL); neuieducz, odkud sucze pohnutj, padna na grunth aneb dwuor tehoz pana (D. MOTEŠICE 1584); reži od každeho dvoru povinni (sú) davati; sedlacke dvory (LIKAVA 1625 U2); geden se wimluwal, že sobe dwuor kupil (MS 1758); praedium: magjr, statek, dwúr (KS 1763)
F. beda tomu dworu, w kterem krawa wolu yarmo na ssigu klade (BV 1652) kde rozkazuje žena; dwuch dworow pes častokrate obe wečere zamesskawa (SiN 1678) dvom pánom nemožno slúžiť;
3. sídlo predstaviteľov svetskej al. cirk. moci: pry dwore kralowskem (BRATISLAVA 1573); aula: palota, dwur (VT 1648); dwur cýsarsky (MP 1718); episcopium: dwúr biskupsky (KS 1763); jeden ovčiar dav ale na svojej vlastnej luce seno svojim ovciam a skrze horara dali mu (zemskí páni) ovce zajat do dediny do panskeho dvora (PRIBYLINA 1781 LP);
x. pren náb Gabryel, angel z nebeskeho dworu (CC 1655) z neba
F. kdo chce služit w dwore, dawa se na more proty wlnam prewažat; panj po dwore, sedlak po stodole se znatj dagj (BV 1652)
4. dvorania, hodnostári a ich služobníci: on sam z swjm dworem rad posluchal slowo Pane (RUŽOMBEROK 1605); zdrawy dobreho spolu z swymy ditkamy a slawnim dworom Wasseg Excelentij winssugeme (D. SÚČA 1721)
P. tpn villa Duor (v Nitrianskej 1156 CDSl); Doran (Dvorany n. N. 1285 VSO);
x. atpn Mikola et Vrasko filii Dwor (v Turci 1242); -ový príd k 1: cavum aedium: dworowy dúm (KS 1763) dom s uzavretým dvorom; k 2: budowanie dworowe (s. l. 1659); dworowe role (JAKLOVCE 1740); cors: krydlate magjrstwi dworowe (KS 1763); k 3: praefectus praetorio: dworowy kapitán; homo jocosus: dworowy žertownjk dvorný šašo; a concionibus aulicus: dworowy kňez (KS 1763); -ec, -ok, -ček dem k 1: ulice dolga z malých dworku gest fundowaná (P. ĽUPČA 1560 E); kupil yzbu y ze dworczem (ŽILINA 1622); hoffiera nedbanliwi gsucze, dworčzek nezapraweni drziawali (TURIEC 17. st); pri krczme dworecz plotem ohradeny (TRENČÍN 1713); areola: dworček (KS 1763); k 2: villula: magjrček, dworček (KS 1763)
P. tpn villa Dorz Dvorec (pri Šali n. V. 1113 CDSl); Dvorc (v Turci 1515)