dvojnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 2 razy: d-á rýchlosť; d. útek z domova;
pren. prejaviť d-ú usilovnosť veľkú;
dvojnásobne čísl. nás. príslov.
dvojnásobne čísl. násobná príslovková
dvojnásobne čísl. násobná príslovková 1. ▶ znásobene al. opakovane dva razy; dvakrát; dva razy toľko: d. zväčšiť obrázok; d. vyšší účinok; d. si niečo overiť; náklady vzrástli d.; počet žiadostí stúpol d.; Za posledných 50 rokov sa ľudský život predĺžil dvojnásobne. [NP 1982] 2. blíži sa významu príslovky ▶ vo veľkej miere; syn. veľmi, mimoriadne, ešte viac: je to d. dôležité; d. ma teší; d. je mi ľúto; potom ťa to bude d. mrzieť; Žena-matka to má dvojnásobne ťažké. [A. Devečková]; Pri futbale, a pri mládežníckom to platí dvojnásobne, sú najväčším problémom financie. [VNK 2003]
dvojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom dva • dvojito • dvojmo • zdvojene: plech sa musí na kraji dvojnásobne, dvojito zahnúť; bez okuliarov vidí dvojmo, zdvojene • dvakrát • dva razy: je dvakrát, dva razy silnejší ako jeho brat • duplicitne • hovor.: dupľom • dupľovane: vrátil mu to všetko dupľom, dupľovane • zastar.: dvojno • dvojne (Sládkovič, Vajanský)
dvojnásobný čísl. nás. dva razy opakovaný, dva razy väčší, dvojitý: d. počet;
pren. ešte väčší: pracovať s d-ou chuťou;
dvojnásobne prísl.
dvojnásobný čísl. nás. or dva razy väčší: Pre takieho somára duojnásobnú haňbu nám sprauiť (Medzibrodie n. Or. DK); dvojnásobne čísl. nás. príslov.: Mláďenci náz okúpaľi dvojnásobňe za to, že sme sa skovaľi (Habovka TRS)