dvojnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 2 razy: d-á rýchlosť; d. útek z domova;
pren. prejaviť d-ú usilovnosť veľkú;
dvojnásobne čísl. nás. príslov.
dvojnásobný -ná -né čísl. násobná adjektívna 1. ▶ znásobený al. opakovaný dva razy; dva razy toľký: d. majster Európy; d. otec; d. počet, poplatok; dvojnásobná vražda; dvojnásobné množstvo, zvýšenie, zväčšenie; dvojnásobná rýchlosť, spotreba, veľkosť; zaplatiť dvojnásobnú cenu 2. blíži sa významu prídavného mena ▶ majúci veľkú mieru; syn. veľmi veľký, dva razy väčší, ešte väčší: mať dvojnásobnú radosť, smolu, dvojnásobné šťastie; pracovať s dvojnásobnou chuťou; prejaviť dvojnásobnú usilovnosť, starostlivosť
dvojitý jestvujúci, vyskytujúci sa, opakujúci sa dvakrát, dvojmo; pozostávajúci z dvoch • dvojnásobný: dvojitá, dvojnásobná odplata; dvojitý, dvojnásobný úder • zdvojený • duplicitný: zdvojený obraz; zdvojené okná; odovzdať dvojitú, duplicitnú správu • hovor. dupľovaný: dupľovaná porcia • odb. dubletný: dubletná forma • tech.: duplexný • duplexový: duplexné, duplexové čerpadlo • neskl. kniž. double [vysl. dubl] • zastar.: dvojmý • dvojný • dvojačistý
dvojnásobný p. dvojitý
dvojnásobný čísl. nás. dva razy opakovaný, dva razy väčší, dvojitý: d. počet;
pren. ešte väčší: pracovať s d-ou chuťou;
dvojnásobne prísl.