dvojnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 2 razy: d-á rýchlosť; d. útek z domova;
pren. prejaviť d-ú usilovnosť veľkú;
dvojnásobne čísl. nás. príslov.
dvojnásobný -ná -né čísl. násobná adjektívna
dvojnásobný -ná -né čísl. násobná adjektívna 1. ▶ znásobený al. opakovaný dva razy; dva razy toľký: d. majster Európy; d. otec; d. počet, poplatok; dvojnásobná vražda; dvojnásobné množstvo, zvýšenie, zväčšenie; dvojnásobná rýchlosť, spotreba, veľkosť; zaplatiť dvojnásobnú cenu 2. blíži sa významu prídavného mena ▶ majúci veľkú mieru; syn. veľmi veľký, dva razy väčší, ešte väčší: mať dvojnásobnú radosť, smolu, dvojnásobné šťastie; pracovať s dvojnásobnou chuťou; prejaviť dvojnásobnú usilovnosť, starostlivosť
dvojitý jestvujúci, vyskytujúci sa, opakujúci sa dvakrát, dvojmo; pozostávajúci z dvoch • dvojnásobný: dvojitá, dvojnásobná odplata; dvojitý, dvojnásobný úder • zdvojený • duplicitný: zdvojený obraz; zdvojené okná; odovzdať dvojitú, duplicitnú správu • hovor. dupľovaný: dupľovaná porcia • odb. dubletný: dubletná forma • tech.: duplexný • duplexový: duplexné, duplexové čerpadlo • neskl. kniž. double [vysl. dubl] • zastar.: dvojmý • dvojný • dvojačistý
dvojnásobný p. dvojitý
dvojnásobný čísl. nás. dva razy opakovaný, dva razy väčší, dvojitý: d. počet;
pren. ešte väčší: pracovať s d-ou chuťou;
dvojnásobne prísl.
dvojnásobný čísl. nás. or dva razy väčší: Pre takieho somára duojnásobnú haňbu nám sprauiť (Medzibrodie n. Or. DK); dvojnásobne čísl. nás. príslov.: Mláďenci náz okúpaľi dvojnásobňe za to, že sme sa skovaľi (Habovka TRS)
dvojnásobný čísl nás 1. dvojitý 1: dwognasobné nas krmeny (SLK 1641-57); prawo knapske gest w penjzech čtiry grose; towariš ma mantel na obuch ramenach nosity pod pokutu dwognasobneho prawa knapskeho (CA 1656); biforis: dwognasobné dwere; bilix lorica: dwognásobny páncyr (KS 1763); (pri) koteni musýme dwognasobné pozorowáni na owce mati (VOv 1779) L. dwognásobny počet (numerus dualis) gram duál; d-á samoznejúca dvojhláska: samozněgjce býwagj rozdělené: a. na gednásobné samozněgjce, b. na dwognasobné samozněgjce (GT 1780) 2. dvoch druhov, dvojaký 1: kteražto (spoveď) dwognasobna gest; prednie spoweť gest, ktera se cžiny samemu Panu Bohu skrze srdecžne zdychany a pobožne modlidby (BAg 1585); zywotčjchi gsau dwognasobny: rozumny y nerozumny (UD 1775) 3. obojaký; neúprimný: ktereho suďenj potom auditorowi w zretedlnimi a ne s dwognasobnima slowami predložit (má) (VoP 1760) dvojznačnými; alterplex: dwognásobny, chytraly; ambifarius: dwognásobny, obogaky (KS 1763); -e prísl k 1: (statok) prwe Pozgai mnoho let vžiwal, snad dwognasobné prw, nežli Martinak (SKALICA 1617 E); bis tanto: dwognasobné, dwakrát toliko (KS 1763); dvognasobne v tom ossalen budess (LD 18. st); -osť ž dvojnásobný počet: abi we dwognasobnosti, to gest in duplo penize z nas ztrhnuty (mohol) (KRASŇANY 1665); conduplicatio: zdwogeni, dwognásobnost; anadiplosis: dwognásobnost w reči (KS 1763) opakovanie