dvojmo čísl. nás. príslov. dvojnásobne, dvakrát, dvojito: vidieť niekoho d.; preložiť papier d. vo dvoje; predložiť doklad d. v 2 exemplároch
dvojmo čísl. druhová príslovková 1. ▶ vyjadruje násobenosť deja, stavu číslom dva; syn. dvojnásobne, dvakrát: napísať žiadosť d., vyplniť formulár d., odovzdať správu d. v dvoch exemplároch 2. blíži sa významu príslovky ▶ vyjadruje zdvojenosť, nezreteľnosť; syn. dvojito: vidieť niečo d. zdvojene, nejasne
dvojmo p. dvojnásobne
dvojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom dva • dvojito • dvojmo • zdvojene: plech sa musí na kraji dvojnásobne, dvojito zahnúť; bez okuliarov vidí dvojmo, zdvojene • dvakrát • dva razy: je dvakrát, dva razy silnejší ako jeho brat • duplicitne • hovor.: dupľom • dupľovane: vrátil mu to všetko dupľom, dupľovane • zastar.: dvojno • dvojne (Sládkovič, Vajanský)
dvojmo prísl. dvojnásobne, dvojite, v dvoch exemplároch: vyhotoviť spis d.