dvojizbový príd. kt. má 2 izby: d. byt
dvojizbový -vá -vé príd. ▶ majúci dve izby: d. byt, dom; dvojizbová chalupa
dvojizbový príd. skladajúci sa z dvoch izieb: d. byt
(jeden) dvojizbový; (bez) dvojizbového; (k) dvojizbovému; (vidím) dvojizbového; (ó) dvojizbový!; (o) dvojizbovom; (s) dvojizbovým;
(dvaja) dvojizboví; (bez) dvojizbových; (k) dvojizbovým; (vidím) dvojizbových; (ó) dvojizboví!; (o) dvojizbových; (s) dvojizbovými;
(jeden) dvojizbový; (bez) dvojizbového; (k) dvojizbovému; (vidím) dvojizbový; (ó) dvojizbový!; (o) dvojizbovom; (s) dvojizbovým;
(štyri) dvojizbové; (bez) dvojizbových; (k) dvojizbovým; (vidím) dvojizbové; (ó) dvojizbové!; (o) dvojizbových; (s) dvojizbovými;
(jedna) dvojizbová; (bez) dvojizbovej; (k) dvojizbovej; (vidím) dvojizbovú; (ó) dvojizbová!; (o) dvojizbovej; (s) dvojizbovou;
(jedno) dvojizbové; (bez) dvojizbového; (k) dvojizbovému; (vidím) dvojizbové; (ó) dvojizbové!; (o) dvojizbovom; (s) dvojizbovým;