dvojica -e -jíc ž. 2 osoby al. veci ako jednotka, pár: d. spevákov, tanečníkov; manželská d., nerozlučná d.; chodiť v d-i; pochodovať v d-iach po dvaja; lingv.: vidová d. pár slovies rozlíšených vidom; vetná d. syntagma
dvojica -ce -jíc ž.
dvojica -ce -jíc ž. ▶ dve osoby al. veci ako jednotka; syn. pár: manželská, milenecká, zaľúbená d.; nerozlučná d. (priateľov); autorská, trénerská d.; d. hráčov, pretekárov; populárna d. komikov; tanečníci utvorili dvojice; prechádzať sa, tancovať vo dvojici; pochodovať vo dvojiciach po dvaja; dvojice sa dobre zohrali; Život vo dvojici sa znáša oveľa ľahšie. [M. Zelinka]; šport. športové dvojice disciplína v krasokorčuľovaní; fyz. d. elektrónov; d. síl dve sily rovnakej veľkosti a opačného smeru pôsobiace na teleso v rôznych bodoch; lingv. vidová d. pár slovies rozlíšených vidom, dokonavým al. nedokonavým slovesným dejom; vetná, syntaktická d. syntagma; homonymná, synonymická d.
dvojica dve osoby al. veci ako jednotka: dvojica priateľov, ísť v dvojici • pár (dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí): manželský pár, tri páry topánok • dvojka: dvojka koní • hovor.: duo • tandem: riaditeľ a jeho námestník tvoria vynikajúci tandem
dvojica, -e, -jíc ž. dve osoby al. veci spolu, pár: manželská d., agitačná d.
dvojanča i dvojíča s. gem, obyč. mn. č. jedno z dvoch spolu narodených detí, dvojča: Vam je z dvojänšät (Sirk REV); dvojíšatá (Mur. Dl. Lúka REV); dvojíšätá (Lipovec RS, Rat. Zdychava RS)
dvojíča p. dvojanča