dvojaký čísl. druh.
1. dvoch druhov: d-é mäso, d-é riešenie
2. blíži sa význ. príd., dvojtvárny, neúprimný, falošný: d-é správanie, d-á odpoveď;
dvojako čísl. druh. príslov.;
dvojakosť -i ž.
dvojako čísl. druhová príslovková
dvojako čísl. druhová príslovková 1. ▶ dvoma spôsobmi: dá sa to urobiť d.; príklad možno riešiť d.; tá kúpa je d. výhodná; Ja už takto dvojako nemôžem žiť. [A. Chudoba] 2. blíži sa významu príslovky ▶ rozličnými spôsobmi; nejednoznačne: interpretovať zákon d.; vysvetľoval si to d.; názov možno chápať d.
1. dvoch rozličných druhov: d. smer, d-á možnosť, d-é riešenie;
2. nerozhodný, neúprimný, falošný: d-á hra, d-á tvár, d-á myseľ;
dvojako prísl.;
dvojakosť, -ti ž.
dvojako i dvojak čísl. druh. príslov. dvoma spôsobmi: Vo dvojäk sä to povedalo: obrúsog aj prtok (Hrlica REV); To masso sa robilo na dvojako aj trojako: péklo, varilo sa aj dinctuvalo sa (Brestovany TRN)