Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

dvere dvier/dverí I -ami/-mi ž. pomn. sformovaný (drevený, kovový) predmet na uzavretie prístupu do istého priestoru; otvor s týmto predmetom: železné d., bytové d., d. do izby, d. na skrini, na aute; zatvoriť, zamknúť d., buchnúť d-ami, prejsť d-ami; zámka na d-ách

niečo je, stojí predo d-mi, niečo klope, tlčie na d. blíži sa; rokovať za zatvorenými, zamknutými d-ami tajne, neverejne; držať niečo ako hluchý d.; mať otvorené d. niekde voľný prístup; ukázať niekomu d. vyhodiť ho; hrub. tam sú d.! choď(te) von!

dverový, dverný príd.: d. otvor;

dvierka -rok, expr. i dvercia -riec s. pomn. zdrob.: d. na sporáku; d. do záhrady vrátka

nech(áv)ať si zadné d-ka otvorené taktizovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dvierka ‑rok, dvercia ‑riec s. pomn.

dvere dvier/dverí I -rami/-rmi ž. pomn. ▶ pohyblivé zariadenie (obyč. obdĺžnikového tvaru) na uzatváranie prístupu do istého priestoru (do miestnosti, skrine a pod.); otvor opatrený týmto zariadením: drevené, kovové, plastové, sklené d.; bytové, kuchynské d.; balkónové, výťahové d.; vonkajšie vchodové d.; bezpečnostné, protipožiarne, pancierové d.; dvojkrídlové d. na verandu; d. na skrini; zámka na dverách; dokorán otvorené d.; zatvoriť, zamknúť d.; zabuchnúť d. na aute; tresnúť dverami; prejsť dverami; podísť k dverám; vylomiť d.; klopať na d.i fraz.; zvoniť pri dverách; stáť vo dverách; strčiť hlavu medzi d., do dverí nazrieť dnu; ostať stáť pred dverami; vojsť zadnými dverami; nastupovať do autobusu prednými dverami; oprieť sa o d.; privrznúť si prsty do dverí; vietor zalomcoval dverami; odb. pravé, ľavé d. majúce záves na pravej, ľavej čelnej strane; rámové d. ktorých krídla majú členenú plochu (s výplňou, so zasklením); hladké d. ktorých krídla majú plochu bez členenia; otáčacie al. turniketové d. ktorých dverná konštrukcia s niekoľkými vejárovito postavenými krídlami je otočná okolo zvislej osi (vpúšťajúce po jednom); posuvné, posunovacie d. ktoré sa posúvajú rovnobežne so stenou (pozdĺž al. vnútri steny); sklopné d. ktoré majú sklopný záves; výkyvné, hovor. lietacie d. ktoré sa po potisnutí nehlučnými výkyvmi dostávajú do pôvodnej polohy; cirk. cárske dvere (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) stredné a najväčšie dvere na ikonostase; diakonské dvere severné a južné dvere ikonostasu □ u nás máte dvere [vždy] otvorené ste vítaní ◘ fraz. držať niečo ako hluchý dvere a) pevne b) zanovito; deň/týždeň otvorených dverí akcia, pri ktorej je voľný vstup do nejakej inštitúcie (školy, knižnice, parlamentu a pod.); dobýjať sa do otvorených dverí riešiť niečo už vyriešené; dvere sa u niekoho/tam [ani] nezatvárajú/nezatvoria stále chodia návštevy, stránky; mať/nájsť dvere otvorené niekde, niekam mať voľný prístup, byť vítaný; nech si [každý] zametá pred svojimi dverami nech sa stará o svoje veci; nevedieť trafiť do dverí byť veľmi opitý; nevmestiť sa do dverí byť veľmi tučný; nevystrčiť nos z dverí nevyjsť von, byť stále doma; niečo je/stojí predo dvermi/pred dverami al. niečo [] klope na dvere blíži sa, je veľmi blízko; otvárať/otvoriť/pootvoriť niekomu, niečomu dvere umožňovať, umožniť niekomu prístup al. niečomu preniknúť niekam (napr. novým trendom v kladnom i zápornom zmysle); expr. pchať/strkať [si] prsty medzi dvere al. strkať chvost medzi dvere miešať sa do nebezpečných, chúlostivých vecí; podávať si dvere o veľkej frekvencii, o hojných návštevách; expr. tam sú dvere! choď, choďte von!, zmizni, zmiznite!; ukázať niekomu dvere vyhodiť, vyhnať niekoho; vypoklonkovať/vyprevadiť niekoho za dvere vyhodiť, zbaviť sa niekoho; expr. vyraziť s niekým dvere vyhodiť niekoho; za zatvorenými/zamknutými dverami [rokovať, viesť rozhovory, robiť niečo] neverejne, tajne, utajene; zabuchnúť dvere pred niečím uzavrieť sa pred niečím; zapadli za ním dvere odišiel; expr. zatvor/zavri dvere zvonku/z druhej strany! choď preč!, zmizni!; zatvoriť/zavrieť si dvere k niečomu, niekam znemožniť si prístup; zavrieť/pribuchnúť/zabuchnúť niekomu dvere pred nosom nepustiť dnuparem. kto stojí u dverí, každý ho uderízdrob.dvercia; dvierka -rok ž. pomn. zdrob.: kachľové, komínové d.; posúvacie, sklápacie d.; zasklené d. skrinky; d. pece; d. na sporáku; zatvoriť ťažké, okované d.fraz. myslieť/pamätať na zadné dvierka a) myslieť na nepredvídané okolnosti, mať pripravené núdzové východisko b) zabezpečovať sa do budúcnosti; nechávať/nechať si zadné dvierka otvorené rátať aj s inou možnosťou, rátať aj s ústupom, taktizovať; otvárať/otvoriť/pootvoriť dvierka niečomu umožňovať, umožniť, aby sa niečo začalo uskutočňovať ▷ dveriská -rísk s. pomn., zastaráv. dverisko -ka s. zvel.: kaštieľske dveriská [J. Jonáš]; Zo schodišťa viedlo do pivnice železné dverisko. [KŽ 1957]

brána 1. konštrukcia, ktorá uzatvára vchod do nejakého priestoru • vráta: vietor vyvrátil bránu, vráta do dvoradverciadvierkadverce (menšia brána): záhradné dverciaexpr. vrzgút

2. pri športových hrách priestor, na ktorý sa útočí • bránka: brána, bránka mala očividne roztrhnutú sieť


dvierka p. brána 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dvierka, -rok str. pomn. malé dvere, dvercia, vrátka: d. na sporáku, záhradné d.

nechať si zadné d. otvorené počítať i s inou možnosťou, taktizovať

Morfologický analyzátor

dvierka podstatné meno, stredný rod

(jedno) dvierka; (bez) dvierka; (k) dvierku; (vidím) dvierka; (o) dvierku; (s) dvierkam;

(dve) dvierka; (bez) dvierok; (k) dvierkam; (vidím) dvierka; (o) dvierkach; (s) dvierkami;

dvierka
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) dvierka na dvore zastalo auto. Buchli dvierka , bolo počuť rýchle kroky, a o
G (bez) dvierok stolom. Za sklenou výplňou jej dvierok som zazrel rozlične sfarbené fioly
D (k) dvierkam Vyšiel von do noci cez záhradu k dvierkam v plote. Potom zamieril k Takedovmu
A (vidím) dvierka rozohriatej rúry a ihneď zavrieme dvierka . Po 2 — 3 minútach rúru vypneme
L (o) dvierkach ktorá cítila, ako sa okolo nej vo dvierkach pretláčajú víly. Do kupoly
I (s) dvierkami v Strednej Amerike, zadnými dvierkami " úhlavného nepriateľa ". V

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor