Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

dvere dvier/dverí I -ami/-mi ž. pomn. sformovaný (drevený, kovový) predmet na uzavretie prístupu do istého priestoru; otvor s týmto predmetom: železné d., bytové d., d. do izby, d. na skrini, na aute; zatvoriť, zamknúť d., buchnúť d-ami, prejsť d-ami; zámka na d-ách

niečo je, stojí predo d-mi, niečo klope, tlčie na d. blíži sa; rokovať za zatvorenými, zamknutými d-ami tajne, neverejne; držať niečo ako hluchý d.; mať otvorené d. niekde voľný prístup; ukázať niekomu d. vyhodiť ho; hrub. tam sú d.! choď(te) von!

dverový, dverný príd.: d. otvor;

dvierka -rok, expr. i dvercia -riec s. pomn. zdrob.: d. na sporáku; d. do záhrady vrátka

nech(áv)ať si zadné d-ka otvorené taktizovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dvere dvier/dverí I ‑ami/‑mi ž. pomn.; dverový, dverný

dvere dvier/dverí I -rami/-rmi ž. pomn. ▶ pohyblivé zariadenie (obyč. obdĺžnikového tvaru) na uzatváranie prístupu do istého priestoru (do miestnosti, skrine a pod.); otvor opatrený týmto zariadením: drevené, kovové, plastové, sklené d.; bytové, kuchynské d.; balkónové, výťahové d.; vonkajšie vchodové d.; bezpečnostné, protipožiarne, pancierové d.; dvojkrídlové d. na verandu; d. na skrini; zámka na dverách; dokorán otvorené d.; zatvoriť, zamknúť d.; zabuchnúť d. na aute; tresnúť dverami; prejsť dverami; podísť k dverám; vylomiť d.; klopať na d.i fraz.; zvoniť pri dverách; stáť vo dverách; strčiť hlavu medzi d., do dverí nazrieť dnu; ostať stáť pred dverami; vojsť zadnými dverami; nastupovať do autobusu prednými dverami; oprieť sa o d.; privrznúť si prsty do dverí; vietor zalomcoval dverami; odb. pravé, ľavé d. majúce záves na pravej, ľavej čelnej strane; rámové d. ktorých krídla majú členenú plochu (s výplňou, so zasklením); hladké d. ktorých krídla majú plochu bez členenia; otáčacie al. turniketové d. ktorých dverná konštrukcia s niekoľkými vejárovito postavenými krídlami je otočná okolo zvislej osi (vpúšťajúce po jednom); posuvné, posunovacie d. ktoré sa posúvajú rovnobežne so stenou (pozdĺž al. vnútri steny); sklopné d. ktoré majú sklopný záves; výkyvné, hovor. lietacie d. ktoré sa po potisnutí nehlučnými výkyvmi dostávajú do pôvodnej polohy; cirk. cárske dvere (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) stredné a najväčšie dvere na ikonostase; diakonské dvere severné a južné dvere ikonostasu □ u nás máte dvere [vždy] otvorené ste vítaní ◘ fraz. držať niečo ako hluchý dvere a) pevne b) zanovito; deň/týždeň otvorených dverí akcia, pri ktorej je voľný vstup do nejakej inštitúcie (školy, knižnice, parlamentu a pod.); dobýjať sa do otvorených dverí riešiť niečo už vyriešené; dvere sa u niekoho/tam [ani] nezatvárajú/nezatvoria stále chodia návštevy, stránky; mať/nájsť dvere otvorené niekde, niekam mať voľný prístup, byť vítaný; nech si [každý] zametá pred svojimi dverami nech sa stará o svoje veci; nevedieť trafiť do dverí byť veľmi opitý; nevmestiť sa do dverí byť veľmi tučný; nevystrčiť nos z dverí nevyjsť von, byť stále doma; niečo je/stojí predo dvermi/pred dverami al. niečo [] klope na dvere blíži sa, je veľmi blízko; otvárať/otvoriť/pootvoriť niekomu, niečomu dvere umožňovať, umožniť niekomu prístup al. niečomu preniknúť niekam (napr. novým trendom v kladnom i zápornom zmysle); expr. pchať/strkať [si] prsty medzi dvere al. strkať chvost medzi dvere miešať sa do nebezpečných, chúlostivých vecí; podávať si dvere o veľkej frekvencii, o hojných návštevách; expr. tam sú dvere! choď, choďte von!, zmizni, zmiznite!; ukázať niekomu dvere vyhodiť, vyhnať niekoho; vypoklonkovať/vyprevadiť niekoho za dvere vyhodiť, zbaviť sa niekoho; expr. vyraziť s niekým dvere vyhodiť niekoho; za zatvorenými/zamknutými dverami [rokovať, viesť rozhovory, robiť niečo] neverejne, tajne, utajene; zabuchnúť dvere pred niečím uzavrieť sa pred niečím; zapadli za ním dvere odišiel; expr. zatvor/zavri dvere zvonku/z druhej strany! choď preč!, zmizni!; zatvoriť/zavrieť si dvere k niečomu, niekam znemožniť si prístup; zavrieť/pribuchnúť/zabuchnúť niekomu dvere pred nosom nepustiť dnuparem. kto stojí u dverí, každý ho uderízdrob.dvercia; dvierka -rok ž. pomn. zdrob.: kachľové, komínové d.; posúvacie, sklápacie d.; zasklené d. skrinky; d. pece; d. na sporáku; zatvoriť ťažké, okované d.fraz. myslieť/pamätať na zadné dvierka a) myslieť na nepredvídané okolnosti, mať pripravené núdzové východisko b) zabezpečovať sa do budúcnosti; nechávať/nechať si zadné dvierka otvorené rátať aj s inou možnosťou, rátať aj s ústupom, taktizovať; otvárať/otvoriť/pootvoriť dvierka niečomu umožňovať, umožniť, aby sa niečo začalo uskutočňovať ▷ dveriská -rísk s. pomn., zastaráv. dverisko -ka s. zvel.: kaštieľske dveriská [J. Jonáš]; Zo schodišťa viedlo do pivnice železné dverisko. [KŽ 1957]

marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu!zmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť!hovor. expr.: kuškušte: Deti, kuš domov!fraz. strať(te) sa mi z očívon (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím!fraz.: choď/choďte do čertachoď/choďte v čertychoď/choďte do peklachoď/choďte do frasachoď/choďte mi z očítam sú dvere


von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu) • dovonkadovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, vonhovor.: vonkavonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetralizried.: navonnavonoknár. tavon

2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia • preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôrnár. tavon

3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho • trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto!prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto!expr.: strať sastraťte sazmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím!fraz. Tam sú dvere!

4. p. vonku 5. p. z 1


vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z oblokakniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť ošteptrhnúťexpr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohamiexpr.: vykydnúťvykydaťvykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smetivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viac vecí)

2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázaťvyhnaťvypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnostivysotiťvystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby vonexpr. vykúriťfraz. ukázať niekomu dverevylúčiťexpr.: vyšupnúťvyrútiťvyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiťexpr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúťkopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazívyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnostivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viacerých)

3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromfdaťvydať

4. p. minúť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dvere, dvier/dverí, 3. p. -ám, 7. p. -ami/-mi ž. pomn. otvor, ktorým sa vchádza do domu, do miestnosti a ktorým sa odtiaľ vychádza; zariadenie na zatváranie tohoto otvoru; predná otvárajúca sa stena skrine: domové, izbové, chrámové, drevené, sklené, železné, pancierové, jednokrídlové, dvojkrídlové d., zavrieť, zatvoriť, zamknúť d., buchnúť, tresknúť, plesknúť dvermi (dverami), klopať na d.

niečo je, stojí predo dvermi (pred dverami), niečo klope, tlčie na d. blíži sa, je veľmi blízko; robiť niečo za zatvorenými, zamknutými dverami tajne, neverejne; zatvoriť si d. k niečomu znemožniť si prístup; (po)nechať, nechávať si otvorené (zadné) d. počítať i s inou možnosťou; ukázať niekomu d. vyhnať ho; pchať (si) prsty medzi d. miešať sa do nebezpečných vecí; tam sú d.! (trochu hrubé) choď von!; otvoriť niekomu d. a) umožniť prístup; b) hovor. vyhnať, vyhodiť ho; podávať si d. o veľkej frekvencii, hojných návštevách; tam sa dvere ani nezatvárajú o častých návštevách; nech si zametá pred svojimi dverami nech sa stará o svoje veci; mať otvorené dvere k niečomu, k niekomu mať voľný prístup;

dverný i dverový príd.: d-é okno


pred, predo (predo v spojení predo mnou, predo mňa a zried. popri pred pred niektorými inými slovami, napr. dvere, deň) predl.

I. so 7. p. vyjadruje

1. polohu, umiestnenie na (pri) prednej strane niekoho al. niečoho, vpredu: stáť pred domom; stáť pred niekým v pozore; Chlapci postávali pred fabrikou. (Ondr.) Vídal ju každý deň tam predo dvermi na lavici. (Záb.) Magda zastala predo mnou. (Jégé) Pred očami mu tancovali ohnivé gule. (Hor.)

2. predchádzanie v čase: pred obedom, pred zápasom, pred smrťou, pred odchodom; Obaja stáli pred ženbou. (Barč); pred rokom, pred mesiacom, pred vekmi, predo dňom;

3. okolnosť: vykať si pred ľuďmi; povedať niečo pred svedkami; Len pred svetom sa hnevajú, aby ich neohovárali. (Smrč.) Vyctil ho pred všetkými, že mu mohlo byť aj do plaču. (Taj.)

4. príčinu: utekať pred niekým; mať strach pred niečím, pred niekým; Triasla sa pred ním. (Kuk.) Ušli zo strachu pred bombardovaním. (Žáry) Pred kým zamykáš? (Laz.)

5. predmet: Chatrný odev ho zle chráni pred studeným vetrom. (Fr. Kráľ) Toto stretnutie Magdaléna pred rodičmi zatajila. (Fig.) Počala Zuzku vystríhať pred pádom. (Taj.) Zamlčíte predo mnou všetko. (Kuk.) Možno vystaviť skrýšu, čo ochráni pred úpekom. (Jes.)

6. zreteľ: Nemal pred notárom nijakého rešpektu. (Jégé) Každý neobstojí pred skúškou. (Tat.)

II. so 4. p. vyjadruje smerovanie v priestore na prednú stranu niekoho al. niečoho: vyjsť pred dom; predstúpiť pred niekoho; Blíži sa pred hostinec. (Fr. Kráľ) Nebolo vidno na tri kroky pred seba. (Jégé) Strkal mu noviny pred nos. (Zgur.) Hľadel meravo pred seba. (Urb.) Chlapec vyjde predo dvere. (Ráz.) Zastal si predo mňa. (Šolt.); pren. postaviť niekoho pred súd; Pýtaj sa pred fiškála. (Taj.) Dostal predvolanie pred vrchnosť. (Jes.)

Morfologický analyzátor

dvere podstatné meno, ženský rod

(dve) dvere; (bez) dverí, dvier; (k) dverám; (vidím) dvere; (o) dverách; (s) dverami, dvermi;

Dwere_1 Dwere Dwere_2 Dwere Dwere_3 Dwere Dwere_4 Dwere Ďweře Ďweře
dvere
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) dvere sa jej opýtal, kam vedú tajné dvere na skrini. Povedala: „Počula som,
G (bez) dvier budovy, kompletná výmena okien a dvier za plastové, prekrývanie stien
G (bez) dverí mokrých šatách, práve vychádza z dverí . „Čo to robíš?“ „Vraciam sa na
D (k) dverám som. Nemohol som unikať rovno k dverám a kútikom oka som zachytil, že
A (vidím) dvere Fernándezove objavy otvorili dvere kolonizácii. Ako prví sa pred
L (o) dverách ako ktosi otvoril dvere, a vo dverách som uvidela stáť mamu s
I (s) dvermi si nahonobil a mám zavreté za dvermi mojej paloty, to si nedám; môj
I (s) dverami kresle pred posuvnými sklenými dverami . Dlhá biela tvár akoby visela

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor