Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

dva, m. živ. dvaja, ž. a s. dve dvoch I dvoma/dvomi čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2: dom číslo dva; d. stromy, dvaja stolári, ľudia, dve ženy, deti, autá; jeden, dva, tri ... (pri počítaní); z dvadsiatich d-ch (žiakov); sto d. (častejšie stodva); dva a dva je štyri; päť bez d-ch je tri; kúpiť po dve koruny; dopadnúť na dve nohy; vybrať si z d-ch možností; film v d-ch častiach, s d-ma/-i časťami; idú dvaja a dvaja, po dvaja v dvojiciach; v niekt. spoj. vyj. približnosť al. neurčitosť: d.-tri kusy niekoľko; počkať rok, d.; o deň, o d. o pár dní; povedať len dve vety malú poznámku

byť medzi d-ma (mlynskými) kameňmi pod tlakom z 2 strán; sedieť na d-ch stoličkách; mať dve → želiezka v ohni; expr. tárať, trepať dve na tri nezodpovedne rozprávať; (urobiť niečo) raz-d. ihneď, rýchlo; dva → kohúty na jednom smetisku (sa neznesú); d-m pánom (sa nedá) slúžiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dva, m. živ. dvaja, ž. a s. dve dvoch I dvoma/dvomi čísl.

dva dvoch (v matematike) i neskl., dvaja dvoch, dve dvoch čísl. základná

dva dvoch (v matematike) i neskl., mužský živ. N i dvaja, ženský a stredný dve I dvoma/dvomi čísl. základná 1. ▶ vyjadruje číslo a počet 2: dom, autobus, izba číslo dva: dva domy, stoly; dvaja učitelia, bratia, ľudia; dve ženy, deti; dve izby, autá; jeden, dva, tri... (pri počítaní); raz, dva, raz, dva...; raz, dva, tri... povely pri cvičení, pochodovaní a pod.; dva a dva je štyri; päť bez dvoch je tri; štyrikrát dva je osem; šesť delené dvoma, dva je tri; stalo sa to pred dvoma rokmi; cestovať dva dni; kúpiť niečo po dve koruny; získať dve zlaté medaily; mať dvoch synov; prestrieť (stôl) pre dvoch; predstavenie v dvoch dejstvách; film v dvoch častiach, s dvoma časťami; idú, sedia dvaja a dvaja, po dvaja v dvojiciach; vo dvoch je veselšie; zamknúť na dva západy pri zamykaní otočiť kľúčom dva razy; kniha hrubá na dva prsty; nevidieť ďalej ako na dva kroky o zlej viditeľnosti; mať silu, odvahu za dvoch byť veľmi silný, odvážny; mat. pomer, kvocient dvoch čísel vzájomné porovnanie dvoch nerovnakých hodnôt vyjadrené delením, napr. a : b al. a/b
2. ako súčasť zlomkovej číslovky dva a pol ▶ vyjadruje číslo a počet 2 1/2, dva celky a jednu polovicu (toho istého) celku
3. blíži sa významu neurčitej číslovky al. neurčitého zámena ▶ v niektorých spojeniach vyjadruje neurčitý, približný (obyč. chápaný ako malý) počet niečoho; syn. niekoľko (málo), zopár: jeden-d. dni pár dní; o deň, o d. o pár dní; týždeň-d. pár týždňov; d.-tri kusy niekoľko; dať si d.-tri poháriky niekoľko; dvaja či traja ľudia niekoľko; povedať dve-tri slová; prevravieť slovko-dve niekoľko slov; povedať len dve vety malú poznámku, niekoľko slov; dva-trikrát, dva-tri razy niekoľkokrát, niekoľko ráz
fraz. byť/žiť [si]/nažívať [si] ako dva holúbky v láske, v súlade; byť ako dva svety úplne odlišní; bojovať na dvoch frontoch vyvíjať úsilie súčasne v dvoch smeroch; byť medzi dvoma [mlynskými] kameňmi al. dostať sa medzi dva mlynské kamene byť pod tlakom z dvoch strán, byť v bezvýchodiskovej situácii; človek dvoch tvárí falošný, pokrytecký; dvom pánom slúžiť konať vypočítavo (na dve strany); dvoma slovami [povedať] krátko, stručne; hovoriť/tárať/trepať/pliesť/mlieť dve na tri nezodpovedne, nepremyslene, hlúpo rozprávať; je všade, kde sa dva hrachy [v hrnci] varia al. kde dva hrachy vrú do všetkého sa zamieša; mám len dve ruky a) tá práca je nad moje sily b) nemôžem robiť všetko naraz; mať dve tváre byť falošný, pokrytecký; mať/zohrievať si/hriať si dve želiezka v ohni pripravovať sa na dve možnosti, zaisťovať si dve príležitosti; porátať/zrátať/spočítať niečo na prstoch dvoch rúk o malom počte; raz-dva [urobiť niečo] a) ihneď b) rýchlo; robiť/ťahať za dvoch pracovať veľa, s vypätím síl; sedieť na dvoch stoličkách z vypočítavosti sa nevedieť al. nechcieť jednoznačne rozhodnúť, vypočítavo taktizovať, zabezpečovať sa na dve strany; to je ako dva a dva sú štyri to je jasné, nesporné; vo dva konce [zohnutý, skrčený, zohnúť sa, skrčiť sa] veľmi dopredu nahnutý, skrčený, nahnúť sa, skrčiť sa (od staroby, pod ťarchou niečoho a pod.); zastaráv. vo dva vrhy [objať sa, pobozkať sa] (na) dva razy; z dvoch dvorov pes bezzásadový, prospechársky človek, nadŕžajúci dvom nezlučiteľným zásadám; zabiť dve muchy jednou ranou/jedným úderom urobiť, vybaviť dve veci narazparem. dobrá rada stojí groš [a planá dva]; dva kohúty/dvaja kohúti na jednom smetisku [sa neznesú] o súperoch, o ľuďoch, ktorí majú záujem na tej istej veci a konkurujú si; dvom pánom nemožno slúžiť nemožno robiť viac vecí naraz; jeden [stojí] za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať sú rovnakí, obyč. rovnako zlí

-e/22989619±26198 8.14: numeráliá ž. N 38919 dve/26722 obe/8851 obidve/3346

-e/22989619±26198 3.69: numeráliá s. N+A 22923 dve/17739 obe/3865 obidve/1319

-e/22989619±26198 3.81: numeráliá ž. A 39463 dve/33276 obe/4835 obidve/1352

-ve/559798±574: numeráliá s. N+A 19058 dve/17739 obidve/1319

-ve/559798±574: numeráliá ž. A 34628 dve/33276 obidve/1352

-ve/559798±574: numeráliá ž. N 30068 dve/26722 obidve/3346

napoly 1. (takmer) na polovicu, v polovici, do polovice • dopolydopola: palicu rozlomila napoly, dopoly; pohár vína bol dopola vypitýspolovicespolaspoly: oči mal napoly, spolovice privreté; už to má spola, spoly hotovévpoly, pís. i v polycez polyna dve polyvo dve poly: vpoly, cez poly prehnutý papier položila pred náspolo: na otázky odpovedal napoly, polo žartom, napoly, polo vážneodpolyodpolazastar. odpolnár. naspoly: záhradu kúpil odpoly, odpola zadarmorovnakohovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti (rovnakým dielom): rozdelíme sa napoly, rovnako, fifty-fifty

2. do istej miery, nie celkom, nie úplne • napolodopoly: starý otec je už napoly, napolo slepý; stôl má dopoly založený novinamispolovicespolaspoly: domce boli spolovice, spola, spoly zapadnuté snehomodpolyodpolazastar. odpol: zemiaky boli odpoly, odpola zhnitépolo: blížili sa k napoly, polo rozbitému autučiastočnesčasti: sud bol od slnka čiastočne, sčasti rozsušenýneúplne: bez začervenania odovzdal napoly, neúplne dokončenú prácu


tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbúchaťkvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesťmotať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieťtrkotaťdrkotaťrapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiťrependiťklebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotaťľapotaťľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchaťbalušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblaťbrbotaťfrfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na trihovoriť, čo slina na jazyk donesiepúšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírkumlátiť prázdnu slamu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dve p. dva

dva m. (vsl aj ž., s.), dve ž., s. (strsl, zsl) čísl. zákl. csl vyjadruje číslo a počet 2: Dva dukáti mu ešťe ostali (Lipt. Mara LM); Kvas kisou̯ za dve hoďini (Lišov KRU); Doma nahau̯ dve malej ďeťi (V. Lom MK); Velice radostná si donésli dva zlaté (Ružindol TRN); Dve srnki zatál ušli do húščini (Mnešice NMV); Ňemohol prahadz dva dňi (Kokšov-Bakša KOŠ); Dva ženi nośa pľevi (Rankovce KOŠ); Co to dva vajca pre takeho chlopa! (Dl. Lúka BAR)
L. na dva kroki (Návojovce TOP) - druh tanca; vo dve húbi (Rim. Píla RS) - napoly; dvie bradi (Stupava BRA) - podbradok
F. tára dve na tri (Lukáčovce HLO) - nepremyslene, hlúpo; agže bi sa to ňerostrhlo, koj si to zošila dve na tri (Rim. Píla RS) - nedbalo


dve p. dva

dva m neživ, dvaja, dva m živ, dve ž/s čísl zákl pre číslo 2: ty dwa su tak wyznaly (ŽK 1453); dwe kuny (BUDATÍN 1478 SČL); dwom bratrom (P. ĽUPČA 1579); rychtar ze dwema boženyky (L. TRNOVEC 1609); (úžitok) pusstagu podepsany dwom bratom stryčnim (TURANY 1696); dwagia, cžuo seno obraczaly (KRUPINA 1706)
F. poeta wymislj diwne inventy, wyluditj umy tolar dwa stareho mesca (BV 1652) aj nemožné; žádny nemože dwom pánom slúžiti (KB 1756)


dve p. dva


dvé p. dvoje


dvoje [-e, -o], čes dvé čísl skup vyj. počet dva (najmä pri pomn subst): dwoge kur (BUDATÍN 1478 SČL); Gasperowym dwogym detom (ŽILINA 1599); dwoge gatye (TRENČÍN 1633); wino a milost cziniwa blaznuw dost, sskodit umj to dwoge (BV 1652) oboje; beh ziwota nasseho w tom dwem gest neyznamegssj, gedno ze gest welmj bidny, potom welice kratky (LP 1769); dvoje ovčeniec (PODLUŽANY 1797 LP); Janko z Bánoviec, tu ťa hladalo dvojo dievceniec (PV 18. st); na d., v(o) d., po d-u prísl výrazy
1. na dve časti, na dve strany: zahumnie aby na dwoge rozdielili (ŽK 1507); luka delila se na dwoio (S. ŠTVRTOK 1633); dwere do piwowara na dwe se otwiragici (TRENČÍN 1713); dwere na dwoge se otwiragiczy (BÁNOVCE n. B. 1733); in duplum: w dwoge, na dwoge (KS 1763)
2. dvakrát, dvojnásobne: mam truhliczku, ktera se zamyka we dwoge (ŽILINA 1561); bifariam: dwognásobňe, na dwoge; dupliciter: dwogako, dwognasobne, po dwogu (KS 1763)

dwe dwe
dve alebo tri minúty deux ou trois minutes
dve alebo tri versty deux ou trois verstes
dve husi, tri husi deux oies, trois oies
dve mulice a dve deux mules et deux
dve noci a tri deux nuits et trois
mamičku, pratetušku, dve sestry maman, grand'tante, deux soeurs
mulice a dve ženy mules et deux femmes
príbory a dve fľaše couverts et deux bouteilles
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu