Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj

dva, m. živ. dvaja, ž. a s. dve dvoch I dvoma/dvomi čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2: dom číslo dva; d. stromy, dvaja stolári, ľudia, dve ženy, deti, autá; jeden, dva, tri ... (pri počítaní); z dvadsiatich d-ch (žiakov); sto d. (častejšie stodva); dva a dva je štyri; päť bez d-ch je tri; kúpiť po dve koruny; dopadnúť na dve nohy; vybrať si z d-ch možností; film v d-ch častiach, s d-ma/-i časťami; idú dvaja a dvaja, po dvaja v dvojiciach; v niekt. spoj. vyj. približnosť al. neurčitosť: d.-tri kusy niekoľko; počkať rok, d.; o deň, o d. o pár dní; povedať len dve vety malú poznámku

byť medzi d-ma (mlynskými) kameňmi pod tlakom z 2 strán; sedieť na d-ch stoličkách; mať dve → želiezka v ohni; expr. tárať, trepať dve na tri nezodpovedne rozprávať; (urobiť niečo) raz-d. ihneď, rýchlo; dva → kohúty na jednom smetisku (sa neznesú); d-m pánom (sa nedá) slúžiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dva, m. živ. dvaja, ž. a s. dve dvoch I dvoma/dvomi čísl.

dvadsaťdva dvadsiatich dvoch (v matematike) i neskl., dvadsiati dvaja čísl. základná


dva dvoch (v matematike) i neskl., dvaja dvoch, dve dvoch čísl. základná

dvadsaťdva dvadsiatich dvoch (v matematike) i neskl., mužský živ. N i dvadsiati dvaja čísl. základná ▶ vyjadruje číslo a počet 22: d. žiakov, žien; d. účastníkov, dvadsiati dvaja účastníci; stretnúť sa po dvadsiatich dvoch rokoch


dva dvoch (v matematike) i neskl., mužský živ. N i dvaja, ženský a stredný dve I dvoma/dvomi čísl. základná 1. ▶ vyjadruje číslo a počet 2: dom, autobus, izba číslo dva: dva domy, stoly; dvaja učitelia, bratia, ľudia; dve ženy, deti; dve izby, autá; jeden, dva, tri... (pri počítaní); raz, dva, raz, dva...; raz, dva, tri... povely pri cvičení, pochodovaní a pod.; dva a dva je štyri; päť bez dvoch je tri; štyrikrát dva je osem; šesť delené dvoma, dva je tri; stalo sa to pred dvoma rokmi; cestovať dva dni; kúpiť niečo po dve koruny; získať dve zlaté medaily; mať dvoch synov; prestrieť (stôl) pre dvoch; predstavenie v dvoch dejstvách; film v dvoch častiach, s dvoma časťami; idú, sedia dvaja a dvaja, po dvaja v dvojiciach; vo dvoch je veselšie; zamknúť na dva západy pri zamykaní otočiť kľúčom dva razy; kniha hrubá na dva prsty; nevidieť ďalej ako na dva kroky o zlej viditeľnosti; mať silu, odvahu za dvoch byť veľmi silný, odvážny; mat. pomer, kvocient dvoch čísel vzájomné porovnanie dvoch nerovnakých hodnôt vyjadrené delením, napr. a : b al. a/b
2. ako súčasť zlomkovej číslovky dva a pol ▶ vyjadruje číslo a počet 2 1/2, dva celky a jednu polovicu (toho istého) celku
3. blíži sa významu neurčitej číslovky al. neurčitého zámena ▶ v niektorých spojeniach vyjadruje neurčitý, približný (obyč. chápaný ako malý) počet niečoho; syn. niekoľko (málo), zopár: jeden-d. dni pár dní; o deň, o d. o pár dní; týždeň-d. pár týždňov; d.-tri kusy niekoľko; dať si d.-tri poháriky niekoľko; dvaja či traja ľudia niekoľko; povedať dve-tri slová; prevravieť slovko-dve niekoľko slov; povedať len dve vety malú poznámku, niekoľko slov; dva-trikrát, dva-tri razy niekoľkokrát, niekoľko ráz
fraz. byť/žiť [si]/nažívať [si] ako dva holúbky v láske, v súlade; byť ako dva svety úplne odlišní; bojovať na dvoch frontoch vyvíjať úsilie súčasne v dvoch smeroch; byť medzi dvoma [mlynskými] kameňmi al. dostať sa medzi dva mlynské kamene byť pod tlakom z dvoch strán, byť v bezvýchodiskovej situácii; človek dvoch tvárí falošný, pokrytecký; dvom pánom slúžiť konať vypočítavo (na dve strany); dvoma slovami [povedať] krátko, stručne; hovoriť/tárať/trepať/pliesť/mlieť dve na tri nezodpovedne, nepremyslene, hlúpo rozprávať; je všade, kde sa dva hrachy [v hrnci] varia al. kde dva hrachy vrú do všetkého sa zamieša; mám len dve ruky a) tá práca je nad moje sily b) nemôžem robiť všetko naraz; mať dve tváre byť falošný, pokrytecký; mať/zohrievať si/hriať si dve želiezka v ohni pripravovať sa na dve možnosti, zaisťovať si dve príležitosti; porátať/zrátať/spočítať niečo na prstoch dvoch rúk o malom počte; raz-dva [urobiť niečo] a) ihneď b) rýchlo; robiť/ťahať za dvoch pracovať veľa, s vypätím síl; sedieť na dvoch stoličkách z vypočítavosti sa nevedieť al. nechcieť jednoznačne rozhodnúť, vypočítavo taktizovať, zabezpečovať sa na dve strany; to je ako dva a dva sú štyri to je jasné, nesporné; vo dva konce [zohnutý, skrčený, zohnúť sa, skrčiť sa] veľmi dopredu nahnutý, skrčený, nahnúť sa, skrčiť sa (od staroby, pod ťarchou niečoho a pod.); zastaráv. vo dva vrhy [objať sa, pobozkať sa] (na) dva razy; z dvoch dvorov pes bezzásadový, prospechársky človek, nadŕžajúci dvom nezlučiteľným zásadám; zabiť dve muchy jednou ranou/jedným úderom urobiť, vybaviť dve veci narazparem. dobrá rada stojí groš [a planá dva]; dva kohúty/dvaja kohúti na jednom smetisku [sa neznesú] o súperoch, o ľuďoch, ktorí majú záujem na tej istej veci a konkurujú si; dvom pánom nemožno slúžiť nemožno robiť viac vecí naraz; jeden [stojí] za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať sú rovnakí, obyč. rovnako zlí


osemdesiatdva osemdesiatich dvoch, mužský živ. N i osemdesiati dvaja osemdesiatich dvoch i neskl. čísl. základná ▶ vyjadruje číslo a počet 82; súčasť zložených čísloviek, napr. stoosemdesiatdva/sto osemdesiatdva, dvetisíctristoosemdesiatdva/dvetisíc tristo osemdesiatdva: o. centimetrov, kilometrov; paragraf o. Trestného poriadku; o. plus dva je osemdesiatštyri; gól padol o. sekúnd pred koncom tretej tretiny; na fakulte začínalo osemdesiatdva študentov, na fakulte začínali osemdesiati dvaja študenti; ja mám osemdesiatdva rokov a som rada, že mi v tomto meste ešte žije rovesník [E. Urbaníková]


osemdesiati dvajaosemdesiatdva


päťdesiatdva päťdesiatich dvoch, mužský živ. N i päťdesiati dvaja päťdesiatich dvoch i neskl. čísl. základná ▶ vyjadruje číslo a počet 52; súčasť zložených čísloviek, napr. stopäťdesiatdva/sto päťdesiatdva, tisíctristopäťdesiatdva/tisíc tristo päťdesiatdva: p. detí, žien, mužov; na štarte stálo päťdesiatdva pretekárov, na štarte stáli päťdesiati dvaja pretekári; sto mínus p. je štyridsaťosem; rozdiel zápasu je v päťdesiatich dvoch bodoch; stalo sa to pred päťdesiatimi dvomi rokmi


päťdesiati dvajapäťdesiatdva

-a/33030920±127847 28.59: numeráliá m. živ. N 74099 dvaja/27135 obaja/23888 traja/13366 štyria/5956 obidvaja/3754

-ja/468147±9790 29.38: numeráliá m. živ. N 68143 dvaja/27135 obaja/23888 traja/13366 obidvaja/3754

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dvaja p. dva

dvaja i dvojmí m. živ. zákl. čísl. (dvoji, dvá, dvome) csl počet 2 muž. osôb: Narás prišli dvaja chlapi (Tek. Breznica NB); Maľi dvuch chlapcou (V. Lom MK); Dvä chlapi mu nesporadä (Rochovce ROŽ); Dvojmí tam nižd nespravímo (Sása REV); Dvomi chlapci pasľi koňe (Šumiac BRE); Keď boli dvoji bači, jeďen mal jennu a druhí zaz mal druhú pajtu (Dol. Súča TRČ); Tí dvá učni sa višli dzívat ven (Bernolákovo BRA); F Popradze mi robia dvome sinove (Spiš. Štvrtok LVO); To dvomi starostove buľi (Kokšov-Bakša KOŠ); Ku temu muśa bic dvujmi (Dl. Lúka BAR)


dvá p. dvaja


dvoji p. dvaja


dvojmí p. dvaja


dvome p. dvaja

dvaja p. dva


dva m neživ, dvaja, dva m živ, dve ž/s čísl zákl pre číslo 2: ty dwa su tak wyznaly (ŽK 1453); dwe kuny (BUDATÍN 1478 SČL); dwom bratrom (P. ĽUPČA 1579); rychtar ze dwema boženyky (L. TRNOVEC 1609); (úžitok) pusstagu podepsany dwom bratom stryčnim (TURANY 1696); dwagia, cžuo seno obraczaly (KRUPINA 1706)
F. poeta wymislj diwne inventy, wyluditj umy tolar dwa stareho mesca (BV 1652) aj nemožné; žádny nemože dwom pánom slúžiti (KB 1756)

a dvaja námorníci ho et deux matelots l'
a jeho dvaja kolegovia et ses deux collègues
a jeho dvaja priatelia et ses deux amis
a naši dvaja spoločníci nos deux compagnons et
doktor a jeho dvaja docteur et ses deux
dvaja alebo traja protivníci deux ou trois adversaires
tri ženy a dvaja trois femmes et deux
ženy a dvaja muži femmes et deux hommes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu