dva, m. živ. dvaja, ž. a s. dve dvoch I dvoma/dvomi čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2: dom číslo dva; d. stromy, dvaja stolári, ľudia, dve ženy, deti, autá; jeden, dva, tri ... (pri počítaní); z dvadsiatich d-ch (žiakov); sto d. (častejšie stodva); dva a dva je štyri; päť bez d-ch je tri; kúpiť po dve koruny; dopadnúť na dve nohy; vybrať si z d-ch možností; film v d-ch častiach, s d-ma/-i časťami; idú dvaja a dvaja, po dvaja v dvojiciach; v niekt. spoj. vyj. približnosť al. neurčitosť: d.-tri kusy niekoľko; počkať rok, d.; o deň, o d. o pár dní; povedať len dve vety malú poznámku
● byť medzi d-ma (mlynskými) kameňmi pod tlakom z 2 strán; → sedieť na d-ch stoličkách; mať dve → želiezka v ohni; expr. tárať, trepať dve na tri nezodpovedne rozprávať; (urobiť niečo) raz-d. ihneď, rýchlo; dva → kohúty na jednom smetisku (sa neznesú); d-m pánom (sa nedá) slúžiť
dva razy p. dvojnásobne
dvojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom dva • dvojito • dvojmo • zdvojene: plech sa musí na kraji dvojnásobne, dvojito zahnúť; bez okuliarov vidí dvojmo, zdvojene • dvakrát • dva razy: je dvakrát, dva razy silnejší ako jeho brat • duplicitne • hovor.: dupľom • dupľovane: vrátil mu to všetko dupľom, dupľovane • zastar.: dvojno • dvojne (Sládkovič, Vajanský)
dvakrát i dva razy čísl. nás. k dva
● hovor. to je ako dvakrát dva sú štyri jasné, isté, nesporné
dva, m. živ. dvaja, ž., str. dve, 2. p. dvoch, 7. p. dvoma čísl. zákl. pre číslo 2: dva domy, dvaja chlapi, ľudia, dve ženy, deti, polia
● ísť, kráčať, pochodovať dvaja a dvaja v dvojiciach; o deň, o dva o krátky čas; dva-tri, dvaja-traja, dve-tri asi 2-3, niekoľko; dvom pánom slúžiť poslúchať dvoch ľudí;
pren. venovať sa dvom záujmom, prácam súčasne; pejor. sedieť na dvoch stoličkách, hriať si (mať) dve želiezka v ohni z vypočítavosti sa nechcieť jasne rozhodnúť, taktizovať; razdva (napr. urob to raz-dva, poď sem razdva ap.) ihneď, rýchlo; raz, dva, raz, dva...; raz, dva, tri, raz, dva, tri... povely pri pochodovaní al. pri cvičení; hovor. zabiť dve muchy jednou ranou vybaviť naraz dve veci; mám len dve ruky tá práca presahuje moje sily, je nad moje sily; ľud. (z) dvoch dvorov pes falošný, bezzásadový človek, prisluhovač; dva kohúty na jednom dvore (dva psy na jednom koštiali) sa neznesú (prísl.) o dvoch ľuďoch, ktorí sa nezhodnú pri veci, na ktorej majú obaja záujem; ľud. vo dva vrhy dvakrát; ľud. o dvoch o druhej hodine; hovor.: hovoriť (tárať) dve na tri nepremyslene, hlúpo tárať; to je ako dvakrát dva sú štyri jasné, isté, nesporné; jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí
dva razy p. dvakrát