dvakrát i dva razy čísl. nás. k dva
● hovor. to je ako dvakrát dva sú štyri jasné, isté, nesporné
dva, m. živ. dvaja, ž., str. dve, 2. p. dvoch, 7. p. dvoma čísl. zákl. pre číslo 2: dva domy, dvaja chlapi, ľudia, dve ženy, deti, polia
● ísť, kráčať, pochodovať dvaja a dvaja v dvojiciach; o deň, o dva o krátky čas; dva-tri, dvaja-traja, dve-tri asi 2-3, niekoľko; dvom pánom slúžiť poslúchať dvoch ľudí;
pren. venovať sa dvom záujmom, prácam súčasne; pejor. sedieť na dvoch stoličkách, hriať si (mať) dve želiezka v ohni z vypočítavosti sa nechcieť jasne rozhodnúť, taktizovať; razdva (napr. urob to raz-dva, poď sem razdva ap.) ihneď, rýchlo; raz, dva, raz, dva...; raz, dva, tri, raz, dva, tri... povely pri pochodovaní al. pri cvičení; hovor. zabiť dve muchy jednou ranou vybaviť naraz dve veci; mám len dve ruky tá práca presahuje moje sily, je nad moje sily; ľud. (z) dvoch dvorov pes falošný, bezzásadový človek, prisluhovač; dva kohúty na jednom dvore (dva psy na jednom koštiali) sa neznesú (prísl.) o dvoch ľuďoch, ktorí sa nezhodnú pri veci, na ktorej majú obaja záujem; ľud. vo dva vrhy dvakrát; ľud. o dvoch o druhej hodine; hovor.: hovoriť (tárať) dve na tri nepremyslene, hlúpo tárať; to je ako dvakrát dva sú štyri jasné, isté, nesporné; jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí
dva razy p. dvakrát