Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

dva, m. živ. dvaja, ž. a s. dve dvoch I dvoma/dvomi čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2: dom číslo dva; d. stromy, dvaja stolári, ľudia, dve ženy, deti, autá; jeden, dva, tri ... (pri počítaní); z dvadsiatich d-ch (žiakov); sto d. (častejšie stodva); dva a dva je štyri; päť bez d-ch je tri; kúpiť po dve koruny; dopadnúť na dve nohy; vybrať si z d-ch možností; film v d-ch častiach, s d-ma/-i časťami; idú dvaja a dvaja, po dvaja v dvojiciach; v niekt. spoj. vyj. približnosť al. neurčitosť: d.-tri kusy niekoľko; počkať rok, d.; o deň, o d. o pár dní; povedať len dve vety malú poznámku

byť medzi d-ma (mlynskými) kameňmi pod tlakom z 2 strán; sedieť na d-ch stoličkách; mať dve → želiezka v ohni; expr. tárať, trepať dve na tri nezodpovedne rozprávať; (urobiť niečo) raz-d. ihneď, rýchlo; dva → kohúty na jednom smetisku (sa neznesú); d-m pánom (sa nedá) slúžiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dvaapolkrát, dva a pol ráz neskl. čísl.
dvakrát, dva razy neskl. čísl.
dva, m. živ. dvaja, ž. a s. dve dvoch I dvoma/dvomi čísl.

dvaapolkrát, dva a pol ráz čísl. násobná príslovkovánásobenosť stavu, procesu, vlastnosti číslom dva a pol: d. vyššia hodnota; d. menšia osevná plocha ako vlani; do tohto suda sa zmestí d. viac vody; od začiatku roku stúpol počet návštevníkov d.


dva dvoch (v matematike) i neskl., mužský živ. N i dvaja, ženský a stredný dve I dvoma/dvomi čísl. základná 1. ▶ vyjadruje číslo a počet 2: dom, autobus, izba číslo dva: dva domy, stoly; dvaja učitelia, bratia, ľudia; dve ženy, deti; dve izby, autá; jeden, dva, tri... (pri počítaní); raz, dva, raz, dva...; raz, dva, tri... povely pri cvičení, pochodovaní a pod.; dva a dva je štyri; päť bez dvoch je tri; štyrikrát dva je osem; šesť delené dvoma, dva je tri; stalo sa to pred dvoma rokmi; cestovať dva dni; kúpiť niečo po dve koruny; získať dve zlaté medaily; mať dvoch synov; prestrieť (stôl) pre dvoch; predstavenie v dvoch dejstvách; film v dvoch častiach, s dvoma časťami; idú, sedia dvaja a dvaja, po dvaja v dvojiciach; vo dvoch je veselšie; zamknúť na dva západy pri zamykaní otočiť kľúčom dva razy; kniha hrubá na dva prsty; nevidieť ďalej ako na dva kroky o zlej viditeľnosti; mať silu, odvahu za dvoch byť veľmi silný, odvážny; mat. pomer, kvocient dvoch čísel vzájomné porovnanie dvoch nerovnakých hodnôt vyjadrené delením, napr. a : b al. a/b
2. ako súčasť zlomkovej číslovky dva a pol ▶ vyjadruje číslo a počet 2 1/2, dva celky a jednu polovicu (toho istého) celku
3. blíži sa významu neurčitej číslovky al. neurčitého zámena ▶ v niektorých spojeniach vyjadruje neurčitý, približný (obyč. chápaný ako malý) počet niečoho; syn. niekoľko (málo), zopár: jeden-d. dni pár dní; o deň, o d. o pár dní; týždeň-d. pár týždňov; d.-tri kusy niekoľko; dať si d.-tri poháriky niekoľko; dvaja či traja ľudia niekoľko; povedať dve-tri slová; prevravieť slovko-dve niekoľko slov; povedať len dve vety malú poznámku, niekoľko slov; dva-trikrát, dva-tri razy niekoľkokrát, niekoľko ráz
fraz. byť/žiť [si]/nažívať [si] ako dva holúbky v láske, v súlade; byť ako dva svety úplne odlišní; bojovať na dvoch frontoch vyvíjať úsilie súčasne v dvoch smeroch; byť medzi dvoma [mlynskými] kameňmi al. dostať sa medzi dva mlynské kamene byť pod tlakom z dvoch strán, byť v bezvýchodiskovej situácii; človek dvoch tvárí falošný, pokrytecký; dvom pánom slúžiť konať vypočítavo (na dve strany); dvoma slovami [povedať] krátko, stručne; hovoriť/tárať/trepať/pliesť/mlieť dve na tri nezodpovedne, nepremyslene, hlúpo rozprávať; je všade, kde sa dva hrachy [v hrnci] varia al. kde dva hrachy vrú do všetkého sa zamieša; mám len dve ruky a) tá práca je nad moje sily b) nemôžem robiť všetko naraz; mať dve tváre byť falošný, pokrytecký; mať/zohrievať si/hriať si dve želiezka v ohni pripravovať sa na dve možnosti, zaisťovať si dve príležitosti; porátať/zrátať/spočítať niečo na prstoch dvoch rúk o malom počte; raz-dva [urobiť niečo] a) ihneď b) rýchlo; robiť/ťahať za dvoch pracovať veľa, s vypätím síl; sedieť na dvoch stoličkách z vypočítavosti sa nevedieť al. nechcieť jednoznačne rozhodnúť, vypočítavo taktizovať, zabezpečovať sa na dve strany; to je ako dva a dva sú štyri to je jasné, nesporné; vo dva konce [zohnutý, skrčený, zohnúť sa, skrčiť sa] veľmi dopredu nahnutý, skrčený, nahnúť sa, skrčiť sa (od staroby, pod ťarchou niečoho a pod.); zastaráv. vo dva vrhy [objať sa, pobozkať sa] (na) dva razy; z dvoch dvorov pes bezzásadový, prospechársky človek, nadŕžajúci dvom nezlučiteľným zásadám; zabiť dve muchy jednou ranou/jedným úderom urobiť, vybaviť dve veci narazparem. dobrá rada stojí groš [a planá dva]; dva kohúty/dvaja kohúti na jednom smetisku [sa neznesú] o súperoch, o ľuďoch, ktorí majú záujem na tej istej veci a konkurujú si; dvom pánom nemožno slúžiť nemožno robiť viac vecí naraz; jeden [stojí] za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať sú rovnakí, obyč. rovnako zlí


dvakrát, dva razy čísl. násobná príslovková ▶ vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom dva: d. denne, za deň; trénovať d. týždenne; d. vymeškať vyučovanie; zaúčtovať niečo d.; je d., d. razy silnejší ako jeho súper; urobiť niečo na d.; nebolo mu treba d. povedať, vysvetľovať pochopil to hneď; nedal sa d. núkať zobral si hneď, čo mu núkali; dvakrát-trikrát, dva razy-tri razy niekoľkokrát, niekoľko ráz; d. toľko dvojnásobok niečoho; d. taký, d. toľký dvojnásobnýfraz. to je ako dvakrát dva je štyri jasné, nesporné; [ani] pán farár dvakrát nekáže už som to raz povedal, nebudem to opakovaťparem. dvakrát meraj, [a] raz strihaj/rež o rozvážnom, premyslenom konaní; kto včas/rýchlo dáva, dvakrát dáva o užitočnosti rýchlej pomoci; nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky nedá sa vrátiť k tomu, čo je nenávratne preč

dva razy p. dvojnásobne


dvojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom dva • dvojitodvojmozdvojene: plech sa musí na kraji dvojnásobne, dvojito zahnúť; bez okuliarov vidí dvojmo, zdvojenedvakrátdva razy: je dvakrát, dva razy silnejší ako jeho bratduplicitnehovor.: dupľomdupľovane: vrátil mu to všetko dupľom, dupľovanezastar.: dvojnodvojne (Sládkovič, Vajanský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dvakrát i dva razy čísl. nás. k dva

hovor. to je ako dvakrát dva sú štyri jasné, isté, nesporné


dva, m. živ. dvaja, ž., str. dve, 2. p. dvoch, 7. p. dvoma čísl. zákl. pre číslo 2: dva domy, dvaja chlapi, ľudia, dve ženy, deti, polia

ísť, kráčať, pochodovať dvaja a dvaja v dvojiciach; o deň, o dva o krátky čas; dva-tri, dvaja-traja, dve-tri asi 2-3, niekoľko; dvom pánom slúžiť poslúchať dvoch ľudí;

pren. venovať sa dvom záujmom, prácam súčasne; pejor. sedieť na dvoch stoličkách, hriať si (mať) dve želiezka v ohni z vypočítavosti sa nechcieť jasne rozhodnúť, taktizovať; razdva (napr. urob to raz-dva, poď sem razdva ap.) ihneď, rýchlo; raz, dva, raz, dva...; raz, dva, tri, raz, dva, tri... povely pri pochodovaní al. pri cvičení; hovor. zabiť dve muchy jednou ranou vybaviť naraz dve veci; mám len dve rukypráca presahuje moje sily, je nad moje sily; ľud. (z) dvoch dvorov pes falošný, bezzásadový človek, prisluhovač; dva kohúty na jednom dvore (dva psy na jednom koštiali) sa neznesú (prísl.) o dvoch ľuďoch, ktorí sa nezhodnú pri veci, na ktorej majú obaja záujem; ľud. vo dva vrhy dvakrát; ľud. o dvoch o druhej hodine; hovor.: hovoriť (tárať) dve na tri nepremyslene, hlúpo tárať; to je ako dvakrát dva sú štyri jasné, isté, nesporné; jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí


dva razy p. dvakrát

dwa_1 dwa dwa_2 dwa

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor