Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

dva, m. živ. dvaja, ž. a s. dve dvoch I dvoma/dvomi čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2: dom číslo dva; d. stromy, dvaja stolári, ľudia, dve ženy, deti, autá; jeden, dva, tri ... (pri počítaní); z dvadsiatich d-ch (žiakov); sto d. (častejšie stodva); dva a dva je štyri; päť bez d-ch je tri; kúpiť po dve koruny; dopadnúť na dve nohy; vybrať si z d-ch možností; film v d-ch častiach, s d-ma/-i časťami; idú dvaja a dvaja, po dvaja v dvojiciach; v niekt. spoj. vyj. približnosť al. neurčitosť: d.-tri kusy niekoľko; počkať rok, d.; o deň, o d. o pár dní; povedať len dve vety malú poznámku

byť medzi d-ma (mlynskými) kameňmi pod tlakom z 2 strán; sedieť na d-ch stoličkách; mať dve → želiezka v ohni; expr. tárať, trepať dve na tri nezodpovedne rozprávať; (urobiť niečo) raz-d. ihneď, rýchlo; dva → kohúty na jednom smetisku (sa neznesú); d-m pánom (sa nedá) slúžiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dvaapolkrát, dva a pol ráz neskl. čísl.
dvakrát, dva razy neskl. čísl.
dva, m. živ. dvaja, ž. a s. dve dvoch I dvoma/dvomi čísl.

dvaapolkrát, dva a pol ráz čísl. násobná príslovková


dva dvoch (v matematike) i neskl., dvaja dvoch, dve dvoch čísl. základná


dvakrát, dva razy čísl. násobná príslovková

dvaapolkrát, dva a pol ráz čísl. násobná príslovkovánásobenosť stavu, procesu, vlastnosti číslom dva a pol: d. vyššia hodnota; d. menšia osevná plocha ako vlani; do tohto suda sa zmestí d. viac vody; od začiatku roku stúpol počet návštevníkov d.


dva dvoch (v matematike) i neskl., mužský živ. N i dvaja, ženský a stredný dve I dvoma/dvomi čísl. základná 1. ▶ vyjadruje číslo a počet 2: dom, autobus, izba číslo dva: dva domy, stoly; dvaja učitelia, bratia, ľudia; dve ženy, deti; dve izby, autá; jeden, dva, tri... (pri počítaní); raz, dva, raz, dva...; raz, dva, tri... povely pri cvičení, pochodovaní a pod.; dva a dva je štyri; päť bez dvoch je tri; štyrikrát dva je osem; šesť delené dvoma, dva je tri; stalo sa to pred dvoma rokmi; cestovať dva dni; kúpiť niečo po dve koruny; získať dve zlaté medaily; mať dvoch synov; prestrieť (stôl) pre dvoch; predstavenie v dvoch dejstvách; film v dvoch častiach, s dvoma časťami; idú, sedia dvaja a dvaja, po dvaja v dvojiciach; vo dvoch je veselšie; zamknúť na dva západy pri zamykaní otočiť kľúčom dva razy; kniha hrubá na dva prsty; nevidieť ďalej ako na dva kroky o zlej viditeľnosti; mať silu, odvahu za dvoch byť veľmi silný, odvážny; mat. pomer, kvocient dvoch čísel vzájomné porovnanie dvoch nerovnakých hodnôt vyjadrené delením, napr. a : b al. a/b
2. ako súčasť zlomkovej číslovky dva a pol ▶ vyjadruje číslo a počet 2 1/2, dva celky a jednu polovicu (toho istého) celku
3. blíži sa významu neurčitej číslovky al. neurčitého zámena ▶ v niektorých spojeniach vyjadruje neurčitý, približný (obyč. chápaný ako malý) počet niečoho; syn. niekoľko (málo), zopár: jeden-d. dni pár dní; o deň, o d. o pár dní; týždeň-d. pár týždňov; d.-tri kusy niekoľko; dať si d.-tri poháriky niekoľko; dvaja či traja ľudia niekoľko; povedať dve-tri slová; prevravieť slovko-dve niekoľko slov; povedať len dve vety malú poznámku, niekoľko slov; dva-trikrát, dva-tri razy niekoľkokrát, niekoľko ráz
fraz. byť/žiť [si]/nažívať [si] ako dva holúbky v láske, v súlade; byť ako dva svety úplne odlišní; bojovať na dvoch frontoch vyvíjať úsilie súčasne v dvoch smeroch; byť medzi dvoma [mlynskými] kameňmi al. dostať sa medzi dva mlynské kamene byť pod tlakom z dvoch strán, byť v bezvýchodiskovej situácii; človek dvoch tvárí falošný, pokrytecký; dvom pánom slúžiť konať vypočítavo (na dve strany); dvoma slovami [povedať] krátko, stručne; hovoriť/tárať/trepať/pliesť/mlieť dve na tri nezodpovedne, nepremyslene, hlúpo rozprávať; je všade, kde sa dva hrachy [v hrnci] varia al. kde dva hrachy vrú do všetkého sa zamieša; mám len dve ruky a) tá práca je nad moje sily b) nemôžem robiť všetko naraz; mať dve tváre byť falošný, pokrytecký; mať/zohrievať si/hriať si dve želiezka v ohni pripravovať sa na dve možnosti, zaisťovať si dve príležitosti; porátať/zrátať/spočítať niečo na prstoch dvoch rúk o malom počte; raz-dva [urobiť niečo] a) ihneď b) rýchlo; robiť/ťahať za dvoch pracovať veľa, s vypätím síl; sedieť na dvoch stoličkách z vypočítavosti sa nevedieť al. nechcieť jednoznačne rozhodnúť, vypočítavo taktizovať, zabezpečovať sa na dve strany; to je ako dva a dva sú štyri to je jasné, nesporné; vo dva konce [zohnutý, skrčený, zohnúť sa, skrčiť sa] veľmi dopredu nahnutý, skrčený, nahnúť sa, skrčiť sa (od staroby, pod ťarchou niečoho a pod.); zastaráv. vo dva vrhy [objať sa, pobozkať sa] (na) dva razy; z dvoch dvorov pes bezzásadový, prospechársky človek, nadŕžajúci dvom nezlučiteľným zásadám; zabiť dve muchy jednou ranou/jedným úderom urobiť, vybaviť dve veci narazparem. dobrá rada stojí groš [a planá dva]; dva kohúty/dvaja kohúti na jednom smetisku [sa neznesú] o súperoch, o ľuďoch, ktorí majú záujem na tej istej veci a konkurujú si; dvom pánom nemožno slúžiť nemožno robiť viac vecí naraz; jeden [stojí] za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať sú rovnakí, obyč. rovnako zlí


dvakrát, dva razy čísl. násobná príslovková ▶ vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom dva: d. denne, za deň; trénovať d. týždenne; d. vymeškať vyučovanie; zaúčtovať niečo d.; je d., d. razy silnejší ako jeho súper; urobiť niečo na d.; nebolo mu treba d. povedať, vysvetľovať pochopil to hneď; nedal sa d. núkať zobral si hneď, čo mu núkali; dvakrát-trikrát, dva razy-tri razy niekoľkokrát, niekoľko ráz; d. toľko dvojnásobok niečoho; d. taký, d. toľký dvojnásobnýfraz. to je ako dvakrát dva je štyri jasné, nesporné; [ani] pán farár dvakrát nekáže už som to raz povedal, nebudem to opakovaťparem. dvakrát meraj, [a] raz strihaj/rež o rozvážnom, premyslenom konaní; kto včas/rýchlo dáva, dvakrát dáva o užitočnosti rýchlej pomoci; nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky nedá sa vrátiť k tomu, čo je nenávratne preč

-a/33030920±127847 3.45: numeráliá m. neživ. N+A 92673 dva/83233 oba/6857 obidva/2583

-va/1128555±8587: numeráliá m. neživ. N+A 85816 dva/83233 obidva/2583

dva razy p. dvojnásobne


dvojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom dva • dvojitodvojmozdvojene: plech sa musí na kraji dvojnásobne, dvojito zahnúť; bez okuliarov vidí dvojmo, zdvojenedvakrátdva razy: je dvakrát, dva razy silnejší ako jeho bratduplicitnehovor.: dupľomdupľovane: vrátil mu to všetko dupľom, dupľovanezastar.: dvojnodvojne (Sládkovič, Vajanský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dvakrát i dva razy čísl. nás. k dva

hovor. to je ako dvakrát dva sú štyri jasné, isté, nesporné


dva, m. živ. dvaja, ž., str. dve, 2. p. dvoch, 7. p. dvoma čísl. zákl. pre číslo 2: dva domy, dvaja chlapi, ľudia, dve ženy, deti, polia

ísť, kráčať, pochodovať dvaja a dvaja v dvojiciach; o deň, o dva o krátky čas; dva-tri, dvaja-traja, dve-tri asi 2-3, niekoľko; dvom pánom slúžiť poslúchať dvoch ľudí;

pren. venovať sa dvom záujmom, prácam súčasne; pejor. sedieť na dvoch stoličkách, hriať si (mať) dve želiezka v ohni z vypočítavosti sa nechcieť jasne rozhodnúť, taktizovať; razdva (napr. urob to raz-dva, poď sem razdva ap.) ihneď, rýchlo; raz, dva, raz, dva...; raz, dva, tri, raz, dva, tri... povely pri pochodovaní al. pri cvičení; hovor. zabiť dve muchy jednou ranou vybaviť naraz dve veci; mám len dve rukypráca presahuje moje sily, je nad moje sily; ľud. (z) dvoch dvorov pes falošný, bezzásadový človek, prisluhovač; dva kohúty na jednom dvore (dva psy na jednom koštiali) sa neznesú (prísl.) o dvoch ľuďoch, ktorí sa nezhodnú pri veci, na ktorej majú obaja záujem; ľud. vo dva vrhy dvakrát; ľud. o dvoch o druhej hodine; hovor.: hovoriť (tárať) dve na tri nepremyslene, hlúpo tárať; to je ako dvakrát dva sú štyri jasné, isté, nesporné; jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí


dva razy p. dvakrát

dva m. (vsl aj ž., s.), dve ž., s. (strsl, zsl) čísl. zákl. csl vyjadruje číslo a počet 2: Dva dukáti mu ešťe ostali (Lipt. Mara LM); Kvas kisou̯ za dve hoďini (Lišov KRU); Doma nahau̯ dve malej ďeťi (V. Lom MK); Velice radostná si donésli dva zlaté (Ružindol TRN); Dve srnki zatál ušli do húščini (Mnešice NMV); Ňemohol prahadz dva dňi (Kokšov-Bakša KOŠ); Dva ženi nośa pľevi (Rankovce KOŠ); Co to dva vajca pre takeho chlopa! (Dl. Lúka BAR)
L. na dva kroki (Návojovce TOP) - druh tanca; vo dve húbi (Rim. Píla RS) - napoly; dvie bradi (Stupava BRA) - podbradok
F. tára dve na tri (Lukáčovce HLO) - nepremyslene, hlúpo; agže bi sa to ňerostrhlo, koj si to zošila dve na tri (Rim. Píla RS) - nedbalo


dvá p. dvaja


dve p. dva

dvaja p. dva


dva m neživ, dvaja, dva m živ, dve ž/s čísl zákl pre číslo 2: ty dwa su tak wyznaly (ŽK 1453); dwe kuny (BUDATÍN 1478 SČL); dwom bratrom (P. ĽUPČA 1579); rychtar ze dwema boženyky (L. TRNOVEC 1609); (úžitok) pusstagu podepsany dwom bratom stryčnim (TURANY 1696); dwagia, cžuo seno obraczaly (KRUPINA 1706)
F. poeta wymislj diwne inventy, wyluditj umy tolar dwa stareho mesca (BV 1652) aj nemožné; žádny nemože dwom pánom slúžiti (KB 1756)


dve p. dva

dwa_1 dwa dwa_2 dwa

Zvukové nahrávky niektorých slov

dva alebo tri domy deux ou trois maisons
dva alebo tri mesiace deux ou trois mois
dva tigre a tri deux tigres et trois
dve alebo tri minúty deux ou trois minutes
mulice a dve ženy mules et deux femmes
tri kone a dvoch trois chevaux et deux
tri pantery a dva trois panthères et deux
tri ženy a dvaja trois femmes et deux
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu