dvaapolkrát, dva a pol ráz čísl. násobná príslovková ▶ násobenosť stavu, procesu, vlastnosti číslom dva a pol: d. vyššia hodnota; d. menšia osevná plocha ako vlani; do tohto suda sa zmestí d. viac vody; od začiatku roku stúpol počet návštevníkov d.
dva dvoch (v matematike) i neskl., mužský živ. N i dvaja, ženský a stredný dve I dvoma/dvomi čísl. základná 1. ▶ vyjadruje číslo a počet 2: dom, autobus, izba číslo dva: dva domy, stoly; dvaja učitelia, bratia, ľudia; dve ženy, deti; dve izby, autá; jeden, dva, tri... (pri počítaní); raz, dva, raz, dva...; raz, dva, tri... povely pri cvičení, pochodovaní a pod.; dva a dva je štyri; päť bez dvoch je tri; štyrikrát dva je osem; šesť delené dvoma, dva je tri; stalo sa to pred dvoma rokmi; cestovať dva dni; kúpiť niečo po dve koruny; získať dve zlaté medaily; mať dvoch synov; prestrieť (stôl) pre dvoch; predstavenie v dvoch dejstvách; film v dvoch častiach, s dvoma časťami; idú, sedia dvaja a dvaja, po dvaja v dvojiciach; vo dvoch je veselšie; zamknúť na dva západy pri zamykaní otočiť kľúčom dva razy; kniha hrubá na dva prsty; nevidieť ďalej ako na dva kroky o zlej viditeľnosti; mať silu, odvahu za dvoch byť veľmi silný, odvážny; mat. pomer, kvocient dvoch čísel vzájomné porovnanie dvoch nerovnakých hodnôt vyjadrené delením, napr. a : b al. a/b
2. ako súčasť zlomkovej číslovky dva a pol ▶ vyjadruje číslo a počet 2 1/2, dva celky a jednu polovicu (toho istého) celku
3. blíži sa významu neurčitej číslovky al. neurčitého zámena ▶ v niektorých spojeniach vyjadruje neurčitý, približný (obyč. chápaný ako malý) počet niečoho; syn. niekoľko (málo), zopár: jeden-d. dni pár dní; o deň, o d. o pár dní; týždeň-d. pár týždňov; d.-tri kusy niekoľko; dať si d.-tri poháriky niekoľko; dvaja či traja ľudia niekoľko; povedať dve-tri slová; prevravieť slovko-dve niekoľko slov; povedať len dve vety malú poznámku, niekoľko slov; dva-trikrát, dva-tri razy niekoľkokrát, niekoľko ráz
◘ fraz. byť/žiť [si]/nažívať [si] ako dva holúbky v láske, v súlade; byť ako dva svety úplne odlišní; bojovať na dvoch frontoch vyvíjať úsilie súčasne v dvoch smeroch; byť medzi dvoma [mlynskými] kameňmi al. dostať sa medzi dva mlynské kamene byť pod tlakom z dvoch strán, byť v bezvýchodiskovej situácii; človek dvoch tvárí falošný, pokrytecký; dvom pánom slúžiť konať vypočítavo (na dve strany); dvoma slovami [povedať] krátko, stručne; hovoriť/tárať/trepať/pliesť/mlieť dve na tri nezodpovedne, nepremyslene, hlúpo rozprávať; je všade, kde sa dva hrachy [v hrnci] varia al. kde dva hrachy vrú do všetkého sa zamieša; mám len dve ruky a) tá práca je nad moje sily b) nemôžem robiť všetko naraz; mať dve tváre byť falošný, pokrytecký; mať/zohrievať si/hriať si dve želiezka v ohni pripravovať sa na dve možnosti, zaisťovať si dve príležitosti; porátať/zrátať/spočítať niečo na prstoch dvoch rúk o malom počte; raz-dva [urobiť niečo] a) ihneď b) rýchlo; robiť/ťahať za dvoch pracovať veľa, s vypätím síl; sedieť na dvoch stoličkách z vypočítavosti sa nevedieť al. nechcieť jednoznačne rozhodnúť, vypočítavo taktizovať, zabezpečovať sa na dve strany; to je ako dva a dva sú štyri to je jasné, nesporné; vo dva konce [zohnutý, skrčený, zohnúť sa, skrčiť sa] veľmi dopredu nahnutý, skrčený, nahnúť sa, skrčiť sa (od staroby, pod ťarchou niečoho a pod.); zastaráv. vo dva vrhy [objať sa, pobozkať sa] (na) dva razy; z dvoch dvorov pes bezzásadový, prospechársky človek, nadŕžajúci dvom nezlučiteľným zásadám; zabiť dve muchy jednou ranou/jedným úderom urobiť, vybaviť dve veci naraz ◘ parem. dobrá rada stojí groš [a planá dva]; dva kohúty/dvaja kohúti na jednom smetisku [sa neznesú] o súperoch, o ľuďoch, ktorí majú záujem na tej istej veci a konkurujú si; dvom pánom nemožno slúžiť nemožno robiť viac vecí naraz; jeden [stojí] za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať sú rovnakí, obyč. rovnako zlí
dvakrát, dva razy čísl. násobná príslovková ▶ vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom dva: d. denne, za deň; trénovať d. týždenne; d. vymeškať vyučovanie; zaúčtovať niečo d.; je d., d. razy silnejší ako jeho súper; urobiť niečo na d.; nebolo mu treba d. povedať, vysvetľovať pochopil to hneď; nedal sa d. núkať zobral si hneď, čo mu núkali; dvakrát-trikrát, dva razy-tri razy niekoľkokrát, niekoľko ráz; d. toľko dvojnásobok niečoho; d. taký, d. toľký dvojnásobný ◘ fraz. to je ako dvakrát dva je štyri jasné, nesporné; [ani] pán farár dvakrát nekáže už som to raz povedal, nebudem to opakovať ◘ parem. dvakrát meraj, [a] raz strihaj/rež o rozvážnom, premyslenom konaní; kto včas/rýchlo dáva, dvakrát dáva o užitočnosti rýchlej pomoci; nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky nedá sa vrátiť k tomu, čo je nenávratne preč