dvíhať, -a, -ajú nedok. (čo, koho)
1. pohybovať niečím (niekým) smerom hore, tlačiť al. ťahať nahor, zdvíhať: d. vrece na plece, d. batoh, kameň, d. niekoho zo zeme, d. niekoho na koňa; pren. d. význam, dôležitosť niečoho zvyšovať, vyzdvihovať; sila, ktorá ju dvíha, teší (Kuk.) povznáša
● d. ruku, zbraň, päsť proti niekomu búriť sa, útočiť, napádať niekoho; d. ruky k niekomu prosiť; d. pohľad, oči, zrak na niekoho, na niečo, k niekomu, k niečomu hľadieť; d. hlavu stávať sa sebavedomým, prejavovať sa navonok; vysoko d. hlavu (nos) o pyšnom, namyslenom človekovi; reč. d. reč, hlas hovoriť, ozývať sa, rečniť; d. nohy kráčať; d. pohár pripíjať; bás. d. múry stavať; len (až) ho tak dvíha o hneve, pobúrení ap.; hovor. d. rohy stávať sa pyšným, sebavedomým;
2. robiť lepším, dokonalejším, zošľachťovať, zdokonaľovať, zvyšovať úroveň niekoho al. niečoho: d. ľud, d. hmotnú a kultúrnu úroveň; pomáhať ľudu dvíhať ho mravne i hmotne (Kuk.);
opak. dvíhavať, -a, -ajú;
dok. zdvihnúť, zodvihnúť, zried. i dvihnúť
|| dvíhať sa
1. dostávať sa nahor, do vyššej polohy, stúpať: voda, hmla, dym, cesta, tma sa dvíha
● žalúdok sa mi dvíha je mi zle, nutká ma na zvracanie;
2. rásť, zvyšovať sa: tráva sa dvíha, životná úroveň sa dvíha, múry sa dvíhajú;
3. vstávať: d. sa z postele, zo zeme, zo stoličky
● d. sa na nohy vstávať;
4. týčiť sa, vyčnievať, vypínať sa: Tam sa dvíhajú vrchy. (Kuk.) Ich hrady dvíhali sa nad okolie. (Ráz.-Mart.)
5. (bezpredm. i proti komu, proti čomu) búriť sa, protiviť sa: ľud sa dvíha; d. sa proti utlačovaniu; d. sa proti predsudkom (Kuk.);
6. vznikať, šíriť sa, rozmáhať sa: vzbura, povstanie, revolúcia, revolučná vlna sa dvíha;
opak. dvíhavať sa;
dok. zdvihnúť sa, zodvihnúť sa, zried. i dvihnúť sa
dvihnúť, -ne, -nú, -hol dok. zried. (čo, koho) zdvihnúť, zodvihnúť: Oblohu dodierkujú prsty komínov, čo človek svojou prácou dvihne. (Mih.);
nedok. dvíhať
|| dvihnúť sa