Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

dutý príd.

1. vnútri vyhĺbený: d. peň, d-á vŕba; odb. d-á miera objemová (napr. liter);

pren. pejor. d-á hlava prázdna, bez vedomostí ap.

2. dovnútra prehnutý, vydutý, op. vypuklý: d-é zrkadlo

3. nejasno znejúci, tupý, temný: d. hlas, d-é kroky;

duto prísl.: d. sa ozývať;

dutosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dutý; duto prísl.; dutosť ‑i ž.

dutý dutá duté príd.

dutý dutá duté príd. 1. ▶ vnútri prázdny al. vyhĺbený, majúci dutinu: d. strom, peň, koreň; dutá vŕba; duté steblo; dutá ihla, kosť; duté čokoládové figúrky; miska na dutej nôžke; stena je dutá; anat. dutá žila; tech. d. valec, piest; duté vlákno; stav. d. múr; sklár. duté sklo; odb. duté miery objemové (napr. liter); mat. d. uhol spoločné pomenovanie pre ostrý, pravý a tupý uhol; syn. vypuklý, konvexný uhol
2.dovnútra prehnutý, vydutý; op. vypuklý: fyz. duté zrkadlo; dutá šošovka konkávna, rozptylná
3. 2. st. dutejší ▶ (o zvuku) hlboko, nejasne, nevýrazne znejúci; syn. tupý, temný: d. zvuk, klepot; d. úder hromu; dutá ozvena; duté kroky; rozkašlať sa dutým kašľom; Hlas už nemal taký zvučný ako pred zranením, bol dutejší, tlmenejší. [V. Mináč]
4. pejor.bez vnútornej podstaty, hodnoty, bez obsahu, bezobsažný, prázdny, plytký; syn. jalový: d. pátos; dutá fráza; duté sľuby; V Štúrových slovách nebolo dutého tónu. [Ľ. Zúbek]; Kvetnatými dutými vetami zakrývam svoje zlé svedomie. [V. Bednár]
5. iba v prísudku al. doplnku štud. slang.nepripravený na vyučovanie, na skúšku, ktorý nič nevie: byť úplne, absolútne d. z matematiky; prísť na skúšku celkom d.
fraz. dutý ako bambus a) nepripravený (na vyučovanie a pod.) b) hlúpy; dutá hlava hlúpy človek

bútľavý ktorý sa zvnútra rozpadáva, práchnivie (obyč. o dreve) • práchnivýspráchnivený: bútľavé, práchnivé, spráchnivené stromyzried. bútly: bútly peňzhnitýnahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevozotletý: zotletá hruškakniž. zastar. spuchrenýnár.: dutľavýdúpnatýdúpny; dutý (po spráchnivení): dutý peň


dutý 1. p. bútľavý, prázdny 1, 2 2. p. tupý 3


hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázkynedôvtipnýnechápavýtupýťažkopádnyťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľobmedzený (rozumovo) • kniž. stupídnyexpr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákovpejor.: primitívnybezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táranímnerozumnýnemúdrykniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienkaneinteligentnýnevzdelanýnekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správaniezaostalýexpr.: zadebnenýzadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človekprázdnyexpr. vykradnutýpren. pejor.: dutýdúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpnypren. expr.: debilnýimbecilnýidiotskýkreténskyexpr., často pejor.: somárskysprostáckychumajskýlajošskýsubšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučkýsprostulinkýsprostunkýhlúpučký; nasprostastýsprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplyhovor. expr. pripečenýsubšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostenýnár. expr. krepýhovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1


tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrýnenaostrenýnenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožomvytupenýotupenýstupenýzatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky pílypritupý (priveľmi tupý)

2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblenýplochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stolaneostrý

3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutýtemný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné duneniepren. drevený

4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupenýzatupenýkniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatickýletargickýľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváreprázdnybezduchýbezvýraznýnevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné očioslabenýochabnutýnecitlivýkniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dutý príd.

1. vnútri prázdny: d. strom, d-á vŕba; fyz. d. valec, d-é zrkadlo; tech. d-á tehla, d-é sklo; d-é miery;

2. tupý, nejasno znejúci: d. zvuk, hlas, d-á ozvena;

3. pejor. bezobsažný, nafúkaný: d. pátos, d-á fráza;

4. štud. slang. nepripravený: prísť d. na vyučovanie;

duto prísl.: d. znieť;

dutosť, -ti ž.

dutý m. spodst. druh holuba s veľkým hrvoľom, hrvoliak: dutí (St. Turá NMV)

dutý príd. csl vnútri prázdny: dutí strom (Rozbehy SEN); duti pňak (Dl. Lúka BAR)
F. duti jag harenc (Markušovce SNV) - úplne prázdny; taki som duti jag bečka (V. Šariš PRE) - úplne bez peňazí

dutý m. spodst. druh holuba s veľkým hrvoľom, hrvoliak: dutí (St. Turá NMV)

dutý príd. csl vnútri prázdny: dutí strom (Rozbehy SEN); duti pňak (Dl. Lúka BAR)
F. duti jag harenc (Markušovce SNV) - úplne prázdny; taki som duti jag bečka (V. Šariš PRE) - úplne bez peňazí

dutý príd
1. majúci v prostriedku dutinu, prázdny: uzdy ze zubadly dutymy (DUBNICA n. V. 1720); cavus: duty (KS 1763)
2. vydutý, vypuklý: duta misa (L. JÁN 1683); na nich (kachliach) vrch duty (TRENČÍN 1713); zvenku welika zelena mreza duta (BECKOV 1729)
3. (o železe) upravený dúchaním, skujnený: (šteliari) nemagy duttie železo czo lepssie odkladaty (CA 1585 E)
P. atpn Andreas Duty (P. ĽUPČA 1625 U2)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko DUTÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 5×;
STUDENEC (obec VALASKÁ BELÁ), okr. PRIEVIDZA – 1×;
VALASKÁ BELÁ, okr. PRIEVIDZA – 1×;
ZLATÉ MORAVCE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 1×;
a duté profily, bezošvé et profilés creux sans soudure
a duté profily, bezšvíkové et profilés creux, sans soudure
a tvarovanie dutého skla et façonnage de verre creux
duté profily a príslušenstvo profilés creux et accessoires
dutých profilov a rúrok profilés creux et les tuyaux
povedal mu dutým hlasom lui dit d'une voix creuse
rúrky a duté profily tuyaux et profilés creux
rúrky a duté tyče tuyaux et barres creuses
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu