dusný príd.
1. neumožňujúci, sťažujúci dýchanie: d. večer, d-á miestnosť
2. tiesnivý, skľučujúci: d. pocit, d-á nálada;
dusno
I. vetná prísl. k 1: vonku je d.
II. dusno -a s. sparné počasie, spara
dusno1 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ tak, že sa ťažko dýcha; horúco a vlhko; syn. sparno: dnes je d., nedá sa dýchať; v sále bolo oveľa dusnejšie ako vonku; Dnes je také bezvetrie, že sa ani osičie nehýbe. Dusno na zadusenie. [V. Mináč]; Začalo mu byť horúco, dusno do zbláznenia. [M. Urban] 2. ▶ tak, že to dolieha na psychiku človeka, vyvoláva tieseň, neistotu, napätie; syn. dusivo, ťaživo, napäto: na tejto súťaži Miss bolo dusnejšie ako minulého roku [VNK 2001]
dusno2 -na s. 1. ▶ horúce a vlhké, sparné počasie; ťažko dýchateľný vzduch; syn. dusnota, spara: v lete býva neznesiteľné, tropické d.; mať pocit nepríjemného dusna; d. ako pred búrkou; v takom dusne sa nedá spať; Ustalo dusno, z pliec spadla malátnosť. [Vč 1979] 2. ▶ niečo ťažko doliehajúce na psychiku človeka; tiesnivé, napäté ovzdušie al. pomery; syn. dusnota: v rodine panuje ťaživé d.; oslobodiť sa z okolitej šedivosti a dusna; dusno vojnových rokov [SP 1951]
dusno p. spara
spara dusivá horúčava • sparno: letná spara, letné sparno • dusno (sparné počasie): v dusne sa ťažko pracuje • expr. vara
dusno1 p. dusný1
dusno2, -a, 6. p. -e str. horúce, sparné počasie, spara: Vzduch bol nabitý dusnom a vôňou kvetov. (Fr. Kráľ)
dusný1 príd. sťažujúci dýchanie, v ktorom sa ťažko dýcha, dusiaci, sparný: d. deň, d. vzduch, d-á miestnosť, d-é počasie;
pren. tiesnivý: d-á atmosféra, d-á nálada, d-é prostredie, d-é ticho;
dusno1 prísl.: je, bolo d.;
dusnosť, -ti i dusnota, -y ž. dusno, spara;
pren. tiesnivosť
(jedno) dusno; (bez) dusna; (k) dusnu; (vidím) dusno; (ó) dusno!; (o) dusne; (s) dusnom;
(dve) dusná; (bez) dusien; (k) dusnám; (vidím) dusná; (ó) dusná!; (o) dusnách; (s) dusnami;