Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dusiť nedok.

1. neumožňovať dýchať, zastavovať prístup vzduchu, škrtiť: dym, kašeľ ho d-í; neos. d-í ho na prsiach

2. zastavovať horenie, hasiť: d. oheň, svetlo

3. gniaviť, dláviť: d. zemiaky vidličkou; d. odpor, pokrok potláčať

4. premáhať, zadržiavať, utajovať: d. v sebe plač, zlosť, radosť

5. (o jedle) tepelne upravovať v šťave pod pokrievkou: d. hovädzinu, mrkvu domäkka;

opak. dusievať -a

// dusiť sa

1. nemôcť dýchať, zadúšať sa: d. sa od dymu, od smiechu, smiechom

2. expr. prekážať si, tlačiť sa: d. sa na malom priestore

3. (o jedle) tepelne sa upravovať v šťave pod pokrievkou: huby sa d-ia

4. expr. veľa jesť, napchávať sa, nadžgávať sa: deti sa d-li zemiakmi;

pren. d. sa peniazmi mať ich veľa;

opak. dusievať sa

dusiť sa -sí sa -sia sa dus sa! -sil sa -siac sa -siaci sa nedok. 1. (od čoho/čím; ø) ▶ nemôcť dýchať, strácať dych; syn. zadúšať sa: d. sa od dymu, dymom; d. sa od kašľa, kašľom; d. sa jedlom, cigaretou; d. sa od plaču, plačom; d. sa od smiechu, smiechom; d. sa od zlosti, zlosťou; Už sa tu nedá dýchať. - Aj ja sa dusím, chytro robte niečo. [A. Baláž]; pren. d. sa od bezmocnosti, bezmocnosťou; Všetko mu bolo neznáme a nepríjemné, dusil sa tu, nemohol voľne vydýchnuť. [V. Mináč]; Obloha sa dusí v kúdoloch lenivej hmly. [J. Červeň]
2. expr. ▶ mať nedostatok priestoru, nemať dosť miesta, tlačiť sa, tiesniť sa: všetci sa dusia v malej izbičke; Za maštaľ, kde sa dusíme siedmi, máme ďakovať? [F. Hečko]; pren. poézia sa dusí v jednotvárnosti [KŽ 1962]; Letné prázdniny ubiehali na paši a detská fantázia sa dusila v hraniciach dedinského chotára. [Vč 1974]
3. ▶ (o jedle) tepelne sa upravovať v šťave pod pokrievkou: huby sa dusia; hovädzina sa musí d. dlhšie ako bravčovina
4. expr. (čím) ▶ veľa al. hltavo jesť; syn. napchávať sa, nadžgávať sa: d. sa zemiakmi, mäsom; deti sa dusili zákuskami; pren. d. sa peniazmi mať ich veľa
◘ fraz. dusiť sa vo vlastnej šťave zaoberať sa iba svojimi vlastnými problémami
▷ opak. dusievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1 ↗ zadusiť sa, k 1, 3 ↗ udusiť sa, k 4 ↗ nadusiť sa

dusiť -sí -sia dus! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (koho, čo) ▶ neumožňovať dýchať, zastavovať prístup vzduchu; syn. škrtiť, drhnúť, dláviť: dym, kašeľ, plač, zlosť ho dusí; zdurenie hrtana môže vyvolať u malých detí dusenie; Vrátnik ma zručne chytil pod krk a začal ma dusiť. [M. Zelinka]; V hriadkach burina dusila slabučký petržlen a mrkvu. [G. Rothmayerová]; neos. dusilo ho (na prsiach); pren. Krv sa mu hrnie do hlavy, slová, čo sa mu tisnú na jazyk, ho dusia. [J. Lenčo]; Vysoká finančná zaťaženosť dusí hospodársky rast. [Pc 1999]
2. (čo) ▶ zastavovať horenie, zabraňovať horeniu; syn. hasiť: d. oheň, požiar; d. petrolejku
3. (čo) ▶ pôsobiť tlakom a silou na niečo, tlačiť; syn. dláviť, gniaviť, pučiť: d. zemiaky vidličkou
4. (koho, čo) ▶ brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu); zabraňovať niekomu prejavovať verejne svoje zmýšľanie; syn. potláčať niečo; utláčať niekoho: d. vzburu, odpor; d. povstanie v zárodku; d. pokrok; Dedina Michala dusila svojou malosťou a zatuchnutými vodami stojatého života. [Ľ. Zúbek]
5. (koho) ▶ postihovať súžením, bolesťou, starosťami; syn. moriť, súžiť, sužovať: dusí ju žiaľ, smútok, úzkosť, nenávisť; Úžas a výsmech ma začali dusiť. [A. Bednár]; Annu starosti dusia. [K. Jarunková]; Chcelo sa mi ujsť, vyplakať do vankúša všetko, čo ma dusilo. [I. Izakovič]
6. (čo) ▶ vôľou pôsobiť proti citom, pocitom a pod.; syn. premáhať, potláčať, utajovať: d. (v sebe) plač, zlosť, zvedavosť; d. v sebe smiech, žiaľ; d. city; nič nepovie, len všetko dusí v sebe; Dusil v sebe tajomstvo. [V. F. Šikula]
7. (čo) ▶ tepelne upravovať v šťave a v pare pod pokrievkou: d. hovädzinu, kapustu; zeleninu dusíme do polomäkka; Racionálnejšou úpravou zeleniny a ovocia je dusenie. [Dk 1976]
▷ opak. dusievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4 – 6 ↗ zadusiť, k 1, 2, 4 – 7 ↗ udusiť

dusiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) nedovoľovať dýchať, zastavovať dych niekomu (niečomu), drhnúť, škrtiť: dym, kašeľ, plač, zlosť ho dusí;

2. (čo) potlačovať, utlačovať, ničiť: d. povstanie, vzburu, d. pokrok, rozvoj;

3. (čo) premáhať, utajovať, zadržiavať v sebe: d. v sebe plač, hnev, smiech, žiaľ, radosť, bolesť, zvedavosť;

4. (čo) hasiť: Ivan dusí oheň. (Greg.)

5. kuch. (čo) pripravovať jedlo pražením vo vlastnej šťave s malým množstvom vody: d. mäso, zeleninu;

6. expr. zried. (čo) napchávať, pchať niečo do niečoho: A kŕmi, dusí ju (hus) ďalej. (Vám.)

7. expr. hltavo jesť: Raz som tak dusil halušky. (Kuk.);

opak. dusievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 4 zadusiť;

k 1-5 udusiť;

k 6 nadusiť

|| dusiť sa

1. nemôcť dýchať, strácať dych: d. sa v dyme, od dymu, od tučnoty; d. sa od smiechu, od plaču, od hnevu; d. sa smiechom, plačom;

2. expr. nemať dosť miesta, tlačiť sa: Dusia sa v jednej izbe štrnásti. (Tim.)

3. kuch. pražiť sa vo vlastnej šťave s malým množstvom vody (napr. o mäse al. o zelenine);

4. expr. zried. (čím) jesť, napchávať sa, nadžgávať sa: Môžu sa ďalej dusiť keksami. (Ráz.);

opak. dusievať sa;

dok. k 1 zadusiť sa;

k 1, 3 udusiť sa;

k 4 nadusiť sa