Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

dusiť nedok.

1. neumožňovať dýchať, zastavovať prístup vzduchu, škrtiť: dym, kašeľ ho d-í; neos. d-í ho na prsiach

2. zastavovať horenie, hasiť: d. oheň, svetlo

3. gniaviť, dláviť: d. zemiaky vidličkou; d. odpor, pokrok potláčať

4. premáhať, zadržiavať, utajovať: d. v sebe plač, zlosť, radosť

5. (o jedle) tepelne upravovať v šťave pod pokrievkou: d. hovädzinu, mrkvu domäkka;

opak. dusievať -a

// dusiť sa

1. nemôcť dýchať, zadúšať sa: d. sa od dymu, od smiechu, smiechom

2. expr. prekážať si, tlačiť sa: d. sa na malom priestore

3. (o jedle) tepelne sa upravovať v šťave pod pokrievkou: huby sa d-ia

4. expr. veľa jesť, napchávať sa, nadžgávať sa: deti sa d-li zemiakmi;

pren. d. sa peniazmi mať ich veľa;

opak. dusievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dusiť ‑í ‑ia nedok.; dusiť sa

dusiť sa -sí sa -sia sa dus sa! -sil sa -siac sa -siaci sa -senie sa nedok.


dusiť -sí -sia dus! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok.

dusiť sa -sí sa -sia sa dus sa! -sil sa -siac sa -siaci sa nedok. 1. (od čoho/čím; ø) ▶ nemôcť dýchať, strácať dych; syn. zadúšať sa: d. sa od dymu, dymom; d. sa od kašľa, kašľom; d. sa jedlom, cigaretou; d. sa od plaču, plačom; d. sa od smiechu, smiechom; d. sa od zlosti, zlosťou; Už sa tu nedá dýchať. - Aj ja sa dusím, chytro robte niečo. [A. Baláž]; pren. d. sa od bezmocnosti, bezmocnosťou; Všetko mu bolo neznáme a nepríjemné, dusil sa tu, nemohol voľne vydýchnuť. [V. Mináč]; Obloha sa dusí v kúdoloch lenivej hmly. [J. Červeň]
2. expr.mať nedostatok priestoru, nemať dosť miesta, tlačiť sa, tiesniť sa: všetci sa dusia v malej izbičke; Za maštaľ, kde sa dusíme siedmi, máme ďakovať? [F. Hečko]; pren. poézia sa dusí v jednotvárnosti [KŽ 1962]; Letné prázdniny ubiehali na paši a detská fantázia sa dusila v hraniciach dedinského chotára. [Vč 1974]
3. ▶ (o jedle) tepelne sa upravovať v šťave pod pokrievkou: huby sa dusia; hovädzina sa musí d. dlhšie ako bravčovina
4. expr. (čím) ▶ veľa al. hltavo jesť; syn. napchávať sa, nadžgávať sa: d. sa zemiakmi, mäsom; deti sa dusili zákuskami; pren. d. sa peniazmi mať ich veľa
fraz. dusiť sa vo vlastnej šťave zaoberať sa iba svojimi vlastnými problémami
opak. dusievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1zadusiť sa, k 1, 3udusiť sa, k 4nadusiť sa


dusiť -sí -sia dus! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (koho, čo) ▶ neumožňovať dýchať, zastavovať prístup vzduchu; syn. škrtiť, drhnúť, dláviť: dym, kašeľ, plač, zlosť ho dusí; zdurenie hrtana môže vyvolať u malých detí dusenie; Vrátnik ma zručne chytil pod krk a začal ma dusiť. [M. Zelinka]; V hriadkach burina dusila slabučký petržlen a mrkvu. [G. Rothmayerová]; neos. dusilo ho (na prsiach); pren. Krv sa mu hrnie do hlavy, slová, čo sa mu tisnú na jazyk, ho dusia. [J. Lenčo]; Vysoká finančná zaťaženosť dusí hospodársky rast. [Pc 1999]
2. (čo) ▶ zastavovať horenie, zabraňovať horeniu; syn. hasiť: d. oheň, požiar; d. petrolejku
3. (čo) ▶ pôsobiť tlakom a silou na niečo, tlačiť; syn. dláviť, gniaviť, pučiť: d. zemiaky vidličkou
4. (koho, čo) ▶ brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu); zabraňovať niekomu prejavovať verejne svoje zmýšľanie; syn. potláčať niečo; utláčať niekoho: d. vzburu, odpor; d. povstanie v zárodku; d. pokrok; Dedina Michala dusila svojou malosťou a zatuchnutými vodami stojatého života. [Ľ. Zúbek]
5. (koho) ▶ postihovať súžením, bolesťou, starosťami; syn. moriť, súžiť, sužovať: dusí ju žiaľ, smútok, úzkosť, nenávisť; Úžas a výsmech ma začali dusiť. [A. Bednár]; Annu starosti dusia. [K. Jarunková]; Chcelo sa mi ujsť, vyplakať do vankúša všetko, čo ma dusilo. [I. Izakovič]
6. (čo) ▶ vôľou pôsobiť proti citom, pocitom a pod.; syn. premáhať, potláčať, utajovať: d. (v sebe) plač, zlosť, zvedavosť; d. v sebe smiech, žiaľ; d. city; nič nepovie, len všetko dusí v sebe; Dusil v sebe tajomstvo. [V. F. Šikula]
7. (čo) ▶ tepelne upravovať v šťave a v pare pod pokrievkou: d. hovädzinu, kapustu; zeleninu dusíme do polomäkka; Racionálnejšou úpravou zeleniny a ovocia je dusenie. [Dk 1976]
opak. dusievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4 – 6zadusiť, k 1, 2, 4 – 7udusiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiťpučiťdusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do sudarozpúčaťroztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninugniaviťdrviťmliaždiťváľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrašliapaťpošliapavaťudupávaťdlabčiťdlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť


dusiť sa 1. nemôcť dýchať • zadúšať sadrhnúť sadáviť sazadŕhať saškrtiť sa: dusil sa, drhol sa polievkou; dáviť sa, škrtiť sa kašľomhovor.: zachádzať sazachodiť sakniž. zastar. zalykať sa: zachádzala sa, zalykala sa od plačukuckať (zároveň kašľať): dieťa kucká

2. p. tlačiť sa 2


dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


hasiť 1. zabraňovať horeniu • dusiť: hasiť, dusiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zhášať, zahášať, uhášať zvyšky pahreby

2. p. tíšiť 2 3. p. biť 2


moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovaťpremáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval cituzadržiavať: zadržiava hnev, slzyprekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolestiexpr.: tutlaťututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovaťdusiť: dusí v sebe bezmocný hnevtajiťutajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dychtlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiechumlčiavaťumlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit láskyprehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriechbrániť sazabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím

2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovaťutláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšíndeptať: deptanie ľudských právexpr.: ubíjaťgniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národprenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudíumlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov


škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúťhrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsidusiťdláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdleudúšaťzadúšaťzadŕhaťpriškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiťexpr.: tantušiťtentušiť (Tajovský)

2. p. hatiť 3. p. šetriť 1


tlačiť sa 1. tlakom si vynucovať priestor • tískať satiskať satisnúť sa: cestujúci sa bezohľadne tlačia, tískajú do vlaku; postavte sa do radu, netlačte, netisnite sanatískať sa: natíska sa medzi ostatnýchpretláčať saobyč. pejor.: pchať sadžgať sa: deti sa pretláčajú dopredu, pchajú sa, džgajú sa do lavícstrkať sa: strká sa do prvého raduexpr. titlať sa: hmla sa title pod kabátexpr. trepať sa: Netrepte sa sem!

2. mať nedostatok priestoru • tiesniť sastískať satisnúť samiesiť saexpr. miagať sa: tlačia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na štadióne sa tisnú tisícky ľudí; miagať sa vo vlakuexpr. dusiť sa: všetci sa dusia v jednej komore

3. tlakom bezprostredne pôsobiť na niečo, tesne sa približovať • pritláčať sapritískať satisnúť sa: tlačiť sa, pritláčať sa k múru; pritíska sa, tisne sa k sestretúliť saprituľovať savinúť saprivíňať sa (s citom, nežne): dievča sa túli k milému; dieťa sa vinie k matke

4. p. ponúkať sa 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dusiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) nedovoľovať dýchať, zastavovať dych niekomu (niečomu), drhnúť, škrtiť: dym, kašeľ, plač, zlosť ho dusí;

2. (čo) potlačovať, utlačovať, ničiť: d. povstanie, vzburu, d. pokrok, rozvoj;

3. (čo) premáhať, utajovať, zadržiavať v sebe: d. v sebe plač, hnev, smiech, žiaľ, radosť, bolesť, zvedavosť;

4. (čo) hasiť: Ivan dusí oheň. (Greg.)

5. kuch. (čo) pripravovať jedlo pražením vo vlastnej šťave s malým množstvom vody: d. mäso, zeleninu;

6. expr. zried. (čo) napchávať, pchať niečo do niečoho: A kŕmi, dusí ju (hus) ďalej. (Vám.)

7. expr. hltavo jesť: Raz som tak dusil halušky. (Kuk.);

opak. dusievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 4 zadusiť;

k 1-5 udusiť;

k 6 nadusiť

|| dusiť sa

1. nemôcť dýchať, strácať dych: d. sa v dyme, od dymu, od tučnoty; d. sa od smiechu, od plaču, od hnevu; d. sa smiechom, plačom;

2. expr. nemať dosť miesta, tlačiť sa: Dusia sa v jednej izbe štrnásti. (Tim.)

3. kuch. pražiť sa vo vlastnej šťave s malým množstvom vody (napr. o mäse al. o zelenine);

4. expr. zried. (čím) jesť, napchávať sa, nadžgávať sa: Môžu sa ďalej dusiť keksami. (Ráz.);

opak. dusievať sa;

dok. k 1 zadusiť sa;

k 1, 3 udusiť sa;

k 4 nadusiť sa

dusiť nedok.
1. (i neos.) csl nedovoľovať dýchať, škrtiť: Skočiu̯ odzadu nan a začau̯ ho dusit (Likavka RUŽ); Keť kašeľ dusiu̯, nu_sä pomasťiľi prse (Žaškov DK); A s tím (ručníkom) ma dusev (Lapáš NIT); Dusí ho (Chocholná TRČ); Gaľir me duśi (Studenec LVO)
F. vraj mora ho dusí (Bobrovec LM) - má ťažké sny
2. ničiť, zabíjať: Konope je bujnuo, to si samo dusí zeľinu (Lipt. Trnovec LM); Zveďeu̯, že sa richtujú čele dusiťi (Čelovce MK); Ked vibiérali hniézdá dzivích čelí, dusili íh ze síru (Trakovice HLO); duśic pčoli (Fintice PRE)
3. csl premáhať, zdržiavať v sebe niečo: Šitko lem f sebe dusí (Nandraž REV); Dusil f sebe smiéch (Bošáca TRČ); Vona ľem duśila u sebe šicko a ňikomu ňepovedzela ňič (Hatalov MCH)
4. nedovoľovať horieť, hasiť: Kec ca chicila tráva okolo hrobóv, dusili zme to š čapicáma (Brestovany TRN)
F. dusil oheň ohňom (Bošáca TRČ) - zlo naprával zlom; dusili hriéh dome, ale ludé sa to dozvedzeli (Lovčice TRN) - utajovali domáce nezhody
5. pučiť, gniaviť niečo: Banduri śe duśa s tlučkem (Dl. Lúka BAR); Hrozno śe duśilo u mechoch (Trnava p. Lab. MCH)
L. duśene gruľe (Studenec LVO) - zemiaková kaša; duśeni vino (Kaluža MCH) - víno získané šliapaním hrozna vo vreci
6. pripravovať jedlo pražením vo vlastnej šťave: Muoj ňemóže pečené aňi smažené meso, len varené a dusené (Návojovce TOP)
7. páriť sa (o živočíchoch): Paľce, kohut kuru duśi! (Hatalov MCH)
8. expr. hltavo jesť: Dusil kašu (Bošáca TRČ); dusiť (Hor. Lehota DK); dusievať nedok. opak. k 2: Čeli sa dusili; ako to dusievali, to už ňeviem (V. Maňa VRB)


dusiť sa nedok. nemôcť dýchať, zadúšať sa: Dusil se f tom obleku (Nandraž REV); Reku, nútri sa ludé dusá a vi nepomáhate hasit! (Brestovany TRN); Dusil sa z dimu (V. Rovné BYT); Kački śe duśa (Chrasť n. Horn. SNV)
F. kameň sa dusil (Lipt. Lúžna RUŽ) - mlyn. pri mletí vlhkého obilia sa medzi kameňmi tvorilo lepkavé melivo

dusiť ndk
1. nedovoľovať dýchať, dláviť, škrtiť: lekarstwy proty mure, kteraž w noczy dusy (LR1 17. st); krestanuw, dym čynýce, tak dusili (PP 1734); effoco: dusym, zadawugem ňekoho; supressio nocturna: nočné duseni (KS 1763)
2. čo (vášeň, hnev) zmierňovať, krotiť: aby stareho Adama ze wssemi žadostmi dusili a mrtwili (SP 1696); piwo smilnau žadost w ljdech dusy (MBF 1721)
F. maly zlodeg wyset musy, welky messczem wssecko dusy (SiN 1678); d. sa
1. zadúšať sa, prekypovať niečím: tamti se w hnewe dusyli (WP 1768) boli zlosťou bez seba
2. (o ohni) zle horieť, tlieť: ohen w surowych drewach se dusy (MC 18. st)

dusiť dusiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

hrdla a dusí ho sa gorge et l'étouffait
ich ešte viac dusí les encombrent plus encore
povedal, že sa dusí dit qu'il étouffait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu