duriť nedok.
1. hnať (význ. 1), vyháňať, odháňať, zaháňať: d. ovce do košiara, z košiara; pes d-í zver nadháňa strelcovi
2. expr. náhliť, súriť, pobádať, naháňať: d. chlapcov do kosenia; d-l, aby sa všetko stihlo
3. expr. budiť, zobúdzať: d. niekoho zo sna; d-l pomocníkov už o polnoci;
opak. durievať -a
// duriť sa
1. ľakať sa, plašiť sa: sliepky sa d-ia, keď vidia jastraba
2. expr. hnevať sa, zlostiť sa, durdiť sa: čo sa toľko d-í?
duriť -rí -ria dur! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (koho, čo) ▶ nútiť opustiť isté prostredie, nútiť odísť odniekiaľ al. niekam; syn. hnať, vyháňať, zaháňať: d. deti von z izby; každé ráno ho treba d. z postele; d. kravy na pašu, z paše 2. poľov. (čo; ø) ▶ (o človeku) naháňať, nadháňať zver poľovníkovi na dostrel; (o psoch) vyháňať zver z dier, nôr, ležoviska a pod.: poľovný pes durí diviaka, líšku; durenie zveri; A tu honci, ktorí durili jelenice, vyhnali z húštiny aj medveďa. [KŽ 1960] 3. expr. (koho, čo (do čoho); ø) ▶ nútiť do rýchlejšieho pohybu, do zvýšenej činnosti, pobádať, poháňať, súriť: d. niekoho do roboty, do učenia; pohonič durí kone; Pohni sa trochu! - durí matka. [J. Blažková]; Chlapi šomrú, duria: Poďme, tak teda poďme. [D. Tatarka] 4. expr. (koho) ▶ vytŕhať zo spánku, budiť; syn. buntošiť, buntovať, durkať: matka ho durila už o piatej; Žena ma durí zo sna ako naprotiveň. [P. Horov]; A čo to mohlo byť, keď vojakov durili už o polnoci? [J. Horák] ▷ opak. durievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4 ↗ vyduriť, k 1, 3, 4 i ↗ zduriť
duriť sa -rí sa -ria sa dur sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. expr. 1. (ø; na koho) ▶ cítiť al. prejavovať hnev, zlosť, rozčúlenie, hnevať sa, zlostiť sa; syn. durdiť sa, paprčiť sa: duril sa, ale nie dlho; A ty čo sa duríš ani moriak? [KŽ 1954] 2. ▶ prežívať pocit strachu; syn. ľakať sa, plašiť sa: dobytok sa durí; Nože nekop, nedur sa, Pejko. [P. Karvaš] ▷ dok. k 1 ↗ naduriť sa, k 2 ↗ zduriť sa
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzať • prebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiek • expr.: duriť • durkať • búriť • burcovať • buntošiť • buntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitaním • nár. bútoriť
2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovať • prebúdzať • vyvolávať • podnecovať • vznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenie • odb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie
duriť sa 1. p. hnevať sa 2. p. ľakať sa
duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnať • štvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zver • vyháňať • odháňať: matka vyháňala deti z izby • vháňať • zaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiara • expr.: pratať • badúriť • badurkať • buntošiť • hovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne
2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1
hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)
2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť
3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3
hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)
ľakať sa prežívať pocit strachu • báť sa • mať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostí • plašiť sa • jašiť sa • expr. duriť sa • hovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poď • desiť sa • hroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojny • obávať sa • mať obavu • triasť sa • strachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosť • expr. stráchať sa: nestráchaj sa toľko • fraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate
nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať
naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytať • prenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincov • stíhať • trocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejov • štvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zver • honiť (iba o zveri): poľovníci honili zajace
2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňať • pobádať: naháňal všetkých do práce • náhliť • súriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempa • expr.: hnať • duriť • huckať • durkať: netreba ho hnať, duriť do roboty • preháňať • hovor.: šikanovať • sekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadených • hovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti
3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať
duriť, -í, -ia nedok. expr.
1. (koho, čo) hnať, vyháňať, odháňať: d. psa z izby; Duria ho von, lebo im prichodí hotovať posteľ. (Heč.);
poľov. naháňať zver strelcovi: d. zajace;
2. (koho, čo, zried. i bezpredm.) náhliť, súriť, pobádať, nútiť: d. niekoho do roboty; náhliť, duriť koníka (Kuk.); Červenka duril, aby všetko bolo v poriadku. (Šolt.)
3. (koho, čo) zobúdzať, budiť: Vojakov durili už o polnoci. (Hor.);
opak. durievať, -a, -ajú;
dok. k 1 vyduriť, k 3 zduriť
|| duriť sa
1. hnevať sa, zlostiť sa, durdiť sa: hovor. durí sa ako moriak;
2. plašiť sa, ľakať sa: kone sa duria;
dok. k 1 naduriť sa, k 2 zduriť sa