Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

duriť nedok.

1. hnať (význ. 1), vyháňať, odháňať, zaháňať: d. ovce do košiara, z košiara; pes d-í zver nadháňa strelcovi

2. expr. náhliť, súriť, pobádať, naháňať: d. chlapcov do kosenia; d-l, aby sa všetko stihlo

3. expr. budiť, zobúdzať: d. niekoho zo sna; d-l pomocníkov už o polnoci;

opak. durievať -a

// duriť sa

1. ľakať sa, plašiť sa: sliepky sa d-ia, keď vidia jastraba

2. expr. hnevať sa, zlostiť sa, durdiť sa: čo sa toľko d-í?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
duriť ‑í ‑ia nedok.; duriť sa

duriť -rí -ria dur! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (koho, čo) ▶ nútiť opustiť isté prostredie, nútiť odísť odniekiaľ al. niekam; syn. hnať, vyháňať, zaháňať: d. deti von z izby; každé ráno ho treba d. z postele; d. kravy na pašu, z paše
2. poľov. (čo; ø) ▶ (o človeku) naháňať, nadháňať zver poľovníkovi na dostrel; (o psoch) vyháňať zver z dier, nôr, ležoviska a pod.: poľovný pes durí diviaka, líšku; durenie zveri; A tu honci, ktorí durili jelenice, vyhnali z húštiny aj medveďa. [KŽ 1960]
3. expr. (koho, čo (do čoho); ø) ▶ nútiť do rýchlejšieho pohybu, do zvýšenej činnosti, pobádať, poháňať, súriť: d. niekoho do roboty, do učenia; pohonič durí kone; Pohni sa trochu! - durí matka. [J. Blažková]; Chlapi šomrú, duria: Poďme, tak teda poďme. [D. Tatarka]
4. expr. (koho) ▶ vytŕhať zo spánku, budiť; syn. buntošiť, buntovať, durkať: matka ho durila už o piatej; Žena ma durí zo sna ako naprotiveň. [P. Horov]; A čo to mohlo byť, keď vojakov durili už o polnoci? [J. Horák]
opak. durievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4vyduriť, k 1, 3, 4 izduriť


duriť sa -rí sa -ria sa dur sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. expr. 1. (ø; na koho) ▶ cítiť al. prejavovať hnev, zlosť, rozčúlenie, hnevať sa, zlostiť sa; syn. durdiť sa, paprčiť sa: duril sa, ale nie dlho; A ty čo sa duríš ani moriak? [KŽ 1954]
2. ▶ prežívať pocit strachu; syn. ľakať sa, plašiť sa: dobytok sa durí; Nože nekop, nedur sa, Pejko. [P. Karvaš]
dok. k 1naduriť sa, k 2zduriť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzaťprebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiekexpr.: duriťdurkaťbúriťburcovaťbuntošiťbuntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitanímnár. bútoriť

2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovaťprebúdzaťvyvolávaťpodnecovaťvznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenieodb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie


duriť sa 1. p. hnevať sa 2. p. ľakať sa


duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnaťštvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zvervyháňaťodháňať: matka vyháňala deti z izbyvháňaťzaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiaraexpr.: prataťbadúriťbadurkaťbuntošiťhovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1


hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytaťprenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincovstíhaťtrocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejovštvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zverhoniť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňaťpobádať: naháňal všetkých do prácenáhliťsúriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempaexpr.: hnaťduriťhuckaťdurkať: netreba ho hnať, duriť do robotypreháňaťhovor.: šikanovaťsekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadenýchhovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

duriť, -í, -ia nedok. expr.

1. (koho, čo) hnať, vyháňať, odháňať: d. psa z izby; Duria ho von, lebo im prichodí hotovať posteľ. (Heč.);

poľov. naháňať zver strelcovi: d. zajace;

2. (koho, čo, zried. i bezpredm.) náhliť, súriť, pobádať, nútiť: d. niekoho do roboty; náhliť, duriť koníka (Kuk.); Červenka duril, aby všetko bolo v poriadku. (Šolt.)

3. (koho, čo) zobúdzať, budiť: Vojakov durili už o polnoci. (Hor.);

opak. durievať, -a, -ajú;

dok. k 1 vyduriť, k 3 zduriť

|| duriť sa

1. hnevať sa, zlostiť sa, durdiť sa: hovor. durí sa ako moriak;

2. plašiť sa, ľakať sa: kone sa duria;

dok. k 1 naduriť sa, k 2 zduriť sa

Morfologický analyzátor

duriť nedokonavé sloveso
(ja) durím VKesa+; (ty) duríš VKesb+; (on, ona, ono) durí VKesc+; (my) duríme VKepa+; (vy) duríte VKepb+; (oni, ony) duria VKepc+;

(ja som, ty si, on) duril VLesam+; (ona) durila VLesaf+; (ono) durilo VLesan+; (oni, ony) durili VLepah+;
(ty) dur! VMesb+; (my) durme! VMepa+; (vy) durte! VMepb+;
(nejako) duriac VHe+;
duriť duriť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor