dupať -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc nedok.
1. prudko našľapovať a pritom vydávať tupý zvuk, dupotať: d. nohami, d. po dlážke
2. takto ničiť, šliapať (význ. 1): d. po tráve, po stromčekoch;
pren. expr. d. podriadeného prenasledovať;
dok. dupnúť -e -ú -pol
1. k dupať: zlostne d-l (nohou)
2. i dupnúť si expr. vymôcť si, vynútiť si svoje, postaviť sa: vie (si) d.;
pren. d. na páchateľa tvrdšie proti nemu zasiahnuť, pohroziť mu
dupnúť -pne -pnú -pni! -pol -pla -pnúc -pnutie dok.
dupať -pe/-pá -pú/-pajú (ne)dup/(ne)dupaj! -pal -púc/-pajúc -pajúci -panie nedok. 1. (čím; po čom; ø) ▶ prudko našľapovať a pritom vydávať tupý zvuk: d. nohami; d. po schodoch; d. (si) nohou do taktu; Studniar chodil po kamennom svahu, dupal, skúšal zem. [P. Glocko]; Pribehla do spálne, dupajúc ako štajerák. [M. Krno] □ hovor. dupať na plyn zvyšovať rýchlosť vozidla ↗ i fraz. 2. (po čom) ▶ šliapaním silno stláčať a tým poškodzovať, ničiť; syn. stúpať, šliapať: d. po kvetoch, po hriadke; Šmahom ruky som zhodila kožuch na zem, kopala do neho a dupala po ňom do vysilenia. [H. Zelinová]; pren. expr. dupať po (kresťanských civilizačných) hodnotách neuznávať, znehodnocovať ◘ fraz. dupať na plyn zvyšovať úsilie, tempo ▷ opak. dupávať -va -vajú -val; dok. ↗ dupnúť, k 1 i ↗ zadupať, k 2 i ↗ podupať
dupnúť -pne -pnú -pni! -pol -pla -pnúc -pnutie dok. 1. (ø; čím; o čo; na čo) ▶ prudko našliapnuť a pritom vydať tupý zvuk: d. nohou, čižmou o zem; zlostne, srdito dupol, až zadunelo; Zavarský dupol Michelovi na holeň. [A. Bednár]; „A just bude zbojník!“ dupla Trvalcová. [LT 1991] □ hovor. dupnúť na plyn zvýšiť rýchlosť vozidla, ↗ i fraz.; dupnúť na brzdu prudko zabrzdiť 2. expr. (na koho) ▶ tvrdšie zakročiť proti niekomu, pohroziť niekomu: d. na vinníka, na páchateľa; výhražne dupnúť na povstalcov [Pd 1994]; Dupla vtedy na urodzeného pána, nahnevaná na zmenku. [A. Lacková-Zora]; Keď oni dupkajú, aj ty dupni - teraz sú inakšie časy. [V. Mináč] 3. i dupnúť si expr. ▶ prejaviť odpor, vzoprieť sa a tým (chcieť) vymôcť si, vynútiť si svoje: vie (si) d. aj pred šéfom; hneval sa na seba, že nevie d., keď treba; Chumaj si ty, synak, dupnúť by si si mal a hotovo. [Vč 1973] ◘ fraz. dupnúť na plyn zrýchliť činnosť, tempo, pridať ▷ nedok. k 1 ↗ dupať
dupnúť (si) p. vzoprieť sa 1
vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odpor • zastaráv. zoprieť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonu • sprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniu • postaviť sa: neodváži sa postaviť matke • expr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenými • zried. popružiť sa (Dobšinský) • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť sa • späť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliu • spätiť sa • zastar.: vzpätiť sa • vzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáť • vzbúriť sa • povstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstala • fraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)
2. p. vztýčiť sa
dupať, -e/-á, -ú/-ajú nedok. (bezpredm. i po čom) udierať, búchať nohou, nohami, skákať, šliapať, dupkať: d. nohami, d. po dlážke;
opak. dupávať, -a, -ajú;
dok. dupnúť
dupnúť, -ne, -nú, -pol dok. (bezpredm. i o čo, na čo) udrieť, buchnúť nohou, nohami, skočiť: d. nohou, zlostne d., d. o zem, o dlážku
● hovor. d. si, vedieť si d. nedať sa, vedieť si vynútiť niečo; hovor. d. na niekoho vynútiť niečo na niekom
dupnúť dok. csl buchnúť nohou: Dupou̯ nohou (Necpaly MAR); Dupnúl sebe nohú, len tag zahučalo (V. Rovné BYT); Dupnul z nohu, bo śe mu to zňepačilo (Dl. Lúka BAR) F. a prež nedupnež doma nohó? (Revúca) - prečo ostrejšie nezakročíš; otedz dupnúl na neho (Rochovce ROŽ) - pohrozil mu